28
Pablo Malta waĩcʉri nʉgʉro árĩpʉ
Eropii iri nʉgʉrogue gʉa árĩpehrerã majajanʉgajara pʉhrʉ iri nʉgʉro waĩre masibʉ. Malta waĩcʉri nʉgʉro árĩbʉ. Iri nʉgʉro majarã masa õarã árĩrã, õaro iima gʉare. Eropirã deco gʉa weera pʉhrʉ yʉsatariabʉ gʉare. Eropirã ero majarãpʉ peame dihutuhaja, gʉare sõhmadorema. Pablo peare aĩgãri aĩtĩami. Ĩgʉ aĩtĩara pʉhrʉ iri pea pohecague árĩdigʉ aña coñorpore wirigʉ, Pablo mojoto curĩtuhajami yahawearo mariro. Ĩgʉ curĩtuhajacʉ̃ ĩarã, iri nʉgʉro majarã erã basi wereniguima:
—Ihĩ masa wejẽdigʉ árĩbocumi. Eropigo mari turago dipuwaja moago ʉmaro majago ĩgʉre dipuwaja moago, ojocaridorebeamo. Ĩgʉ wʉariyague mirigʉ tarituhajadigʉ árĩrami. Dohpaguere igopʉ ĩgʉre ojocaridorebeamo, arĩrima erã basi.
Eropigʉ Pablo añare peamegue wejẽsiri mehpeomi. Ĩgʉ aña pũribirimi. “Bijiroca,” arĩrã, corerima erã. Ne bijibiribʉ ĩgʉre. “Ĩgʉ sĩria wagʉcumi,” arĩrã erã ĩha corerima. Ĩgʉre pũribirimi. Yoari boje ero bijibiricʉ̃ ĩarã, ĩgʉre pũribiricʉ̃ ĩarã, gajiropa pepirima erã. “Ihĩ goãmarã mera majagʉ árĩbocumi,” arĩrima erã.
Erã baa tuhajadiro pohro Publio waĩcʉgʉ ya poeri árĩbʉ. Ĩgʉ iri nʉgʉro majagʉ opʉ árĩmi. Eropirã ĩgʉ gʉare õaro iicʉ̃ ʉhrenʉ gohra ĩgʉ ya wihigue árĩbʉ gʉa. Publio pagʉ yojorocʉ, nimacʉricʉgʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ camague oyami. Eropigʉ Pablo dorecʉgʉ ya taribugue ñaja, Goãmʉre serẽ, ĩgʉ mojotorire ĩgʉ weca duhpeo, õagʉ wacʉ̃ iimi ĩgʉre. Ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ ĩarã árĩpehrerã gajirã iri nʉgʉro majarã dorecʉrãre Pablo pohrogue aĩgãrima. Erã eropa aĩ eracʉ̃ ĩagʉ Pablo erãre õarã wacʉ̃ iimi erã sãre. 10 Pʉhrʉ erã baja sãre waja mariro oma. Gʉa waboro coregã árĩpehreri gʉa gamerire, gʉa warã gʉa baburire dohodirugue durisãbasama erã.
Pablo Romague ejapʉ
11 Ʉrerã abe iri nʉgʉrogue gʉa árĩra pʉhrʉ dohodiru mera wabʉ gʉa daja. Iriru dohodiru ĩguiru perã goãmarã Cástro, Pólux waĩcʉrã erã wéanirã niguima. Alejandríague aridiru árĩbʉ iriru. Puhirópẽ iri nʉgʉrogue iriru dohodiru payabʉ. 12 Waha, Siracusa waĩcʉri macague ejarã, ʉhrenʉ gohra iri macare árĩbʉ gʉa. 13 Iri macare wiri waha, Regio waĩcʉri macague ejabʉ gʉa. Gajinʉ surgue miruñe ahri gʉare weãbeobʉ. Penʉ pʉhrʉ Puteoli waĩcʉri macague ejabʉ. 14 Erogue Jesu yarã bajamerãgã gʉare bocatĩrima.
—Yuju semana gohra gʉa mera dujaque, arĩma erã gʉare.
Erã eroparĩcʉ̃ peerã yuju semana gohra erã mera dujanibʉ. Pʉhrʉ mague majaa, Romague ejabʉ gʉa pare. 15 Ero majarã Jesu yarãpʉ gʉa ejarare peerã, Apio waĩcʉrogue doberi duarogue gʉare bocatĩrima. Gajirã Jesu yarã “Ʉhre wihi” waĩcʉrogue gʉare bocatĩrima erã sã. Erã eropa bocatĩricʉ̃ ĩagʉ Pablo mucubiriri mera Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, õaro sĩñaja wami. 16 Romague gʉa ejara pʉhrʉ erã peresu erã iinirãre ero majagʉ peresu corerã opʉre weremi. Eropirã Pablopʉre yujugʉ ta apima ero majarã oparã. Eropigʉ ĩgʉre yujugʉ surara coremi.
Pablo Romague buhepʉ
17 Ʉhrenʉ pʉhrʉ Pablo judio masa buherã mera gamenerebu, erãre sihumi. Erã gamenerera pʉhrʉ ĩgʉ erãre weremi:
—Acawererã, mari acawererãre, mari ñecʉ sʉmarã erã iimʉrirare, marire erã buhera sãre tarinʉgabirimʉrabʉ yʉhʉ. Yʉ eropa tarinʉgabiriquerecʉ̃ ta Jerusalén yʉre ñehama Asia majarã judio masa. Erã eropa iira pʉhrʉ Roma majarãre yʉre peresu iidorema erã. 18 Erã eropa iicʉ̃ Roma majarã yʉre serẽpi, yʉhʉ ñero iibigʉ yʉ árĩcʉ̃ yʉre “Dipuwajacʉgʉ ãhrimi,” arĩmasibirama. “¿Ñehe dipuwaja dipuwaja wejẽbocuri mari ĩgʉre?” arãma erã yʉre. Eropirã yʉre serẽpirãpʉ yʉre wiudiarama. 19 Judio masapʉ yʉre wiudorebirama. Eropigʉ yʉ acawererãre judio masare weresãdiabiriqueregʉ ta, “Árĩpehrerã weca opʉre yʉ iirare diaye werediaca yʉhʉ,” arĩ serẽabʉ. Judio masa yʉre erã wiudorebiricʉ̃ ĩagʉ “Roma majagʉ opʉre weregʉ waro gahmea yʉre,” arãbʉ. 20 Eropii mʉare ire werediagʉ sihuabʉ. Cristo marire taubu judio masa erã coredigʉ ĩgʉ yare yʉ wereri waja yʉhʉ peresugue ãhraa. Eropigʉ irire mʉare werebu sihuabʉ, arĩmi Pablo judio masa oparãre.
21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ ĩgʉre werema.
—Judio masa mʉre quere wereripũrire gʉare ne obeobirama. Eropirã erogue arinirã sã gʉa acawererã gʉare mʉ eropa warare werebirimʉrama. Erã “Ĩgʉ ñero iigʉ ãhrimi,” arĩ mʉre werebirimʉrama. 22 Mʉa ya curure árĩpehrerogue masa erã ñero wereniguicʉ̃ gʉa masia. Eropa masirã mʉ buherire mʉ werecʉ̃ peediaa gʉa, arĩma erã ĩgʉre.
23 Eropa arĩtuhaja, “Gajinʉ árĩrã,” arĩma erã. Gajinʉgue Pablo mera gameneremʉhtanirã tauro masa bajarã ĩgʉ árĩroguere erama. Ñamiñarigã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare õari buherire ĩgʉ buhenʉga, pʉ ñamigue buhe duhúmi. Goãmʉ dorerire Moisegue ĩgʉ apirare, Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã gojarare buhemi. Eropa buhegʉ, erãre Jesure masicʉ̃ iidiagʉ iirimi Pablo. 24 Yujurãyeri ĩgʉ buherire gamema. Eropirã gajirãpʉ peediabirima. 25 Eropirã erã basi pe curu game dʉca wari wama. Erã wiriaboro core Pablo Isaia ĩgʉ wereniguirare weremi. Õpa arĩmi erãre:
—Isaia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ werera diaye ta ãhraa. Mari ñecʉ sʉmarãre weregʉ árĩgʉ Espíritu Santo Isaiare õpa arĩ were gojadoreñumi:
26-27 Ire oãre weregʉ waque: “Dipu bʉrirã ãhraa mʉa. Eropirã yahare peediabeaa mʉa. Gamiri toyobirã dopa ta peediabeaa mʉa. Eropirã yahare peequererã peesome mʉa. Mʉa eropa árĩbirã õaro peeboaya mʉa. Eropirã õaripʉre gohrotoboaya mʉa. Eropigʉ mʉare peame wabonirãre tauboaya yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia, arĩmi Pablo erãre.
28 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Pablo werenemomi:
—Ire masique mʉa. Goãmʉ buherire masare ĩgʉ õaro taurire judio masa árĩbirãre buherãca gʉa. Erãpʉ peerãcoma, arĩmi Pablo judio masare.
29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa irire erã basi bʉrigã game dʉyaso wiriama.
30 Pe bojori gohra Pablo ĩgʉ eropa wajayeniguiri wihigue árĩpʉ. Ero árĩgʉ, árĩpehrerã ĩgʉ ya wihigue warãre mucubiriri mera bocatĩrimʉripʉ ĩgʉ. 31 Eropigʉ ĩgʉ güiro mariro Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare, mari Opʉ Jesucristo ya sãre buhemʉripʉ. Ĩgʉ eropa buhequerecʉ̃ ta ne gajirã ĩgʉre “Buhebiricãque,” arĩbiriñorã.