22
Yʉ acawererã, yʉ iirare weregʉra mʉare. Yʉhʉ werecʉ̃ peeque mʉa, arĩpʉ Pablo.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pablo judio masa ya mera ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã masa ejarimariro dujañorã. Eropigʉ Pablo erãre werepʉ:
—Yʉhʉ judio masʉ ta ãhraa. Tarso waĩcʉri maca, Cilicia yeba árĩri maca masa dehyoabʉ yʉhʉ. Eropigʉ i maca ta Jerusalén ta masabʉ yʉhʉ. Eropigʉ yʉre Gamalie waĩcʉgʉ buhemʉrimi yʉre. Eropigʉ yʉhʉ mari ñecʉ sʉmarã mʉra dorerire õaro buhebʉ. Dohpaguere Goãmʉre mʉa umupeoro dopa ta yʉ sã umupeoniguia. Eropigʉ Jesure umupeorãre ñero iimʉricarabʉ yʉhʉ. Yujurãyeri erãre wejẽcãmʉricarabʉ yʉhʉ. Ʉmare, nome sãre ñeha, peresu iimʉribʉ yʉhʉ. Pahia opʉ, mʉrã mera yʉ eropa arĩri “Diaye ta ãhraa,” arĩ weremasima mʉre. Erã gojaripũrire Jesu yarãre ñeadoreburipũrire yʉre gojabasama. Mari acawererãre Damasco majarãre iripũre ĩhmubu iiribʉ Jesu yarãre ñeabu. Erãre ñeha, aĩgãri peresu iibu iiribʉ. Jerusaléngue erãre aĩgãdiaribʉ erãre dipuwaja moabu, arĩpʉ Pablo.
Pablo Jesu yagʉ ĩgʉ warare werepʉ
Eropa arĩtuhaja õpa werenemopʉ:
—Jesu yarãre ñeari masʉ wadigʉ árĩqueregʉ goeri boje árĩcʉ̃, Damascogue yʉ ejaboro pohro gohra árĩcʉ̃ ʉmarogue gosesiri medijubʉ yʉre. Ero eropa wacʉ̃ yebague mehmerejacarabʉ yʉhʉ. Yʉ mehmerejara pʉhrʉ wereniguigʉ carimi yʉre. “Saulo, ¿duhpigʉ yʉre ñero iiri mʉhʉ?” arĩgʉ carimi yʉre. “Opʉ, ¿nihino ãhriri mʉhʉ?” arĩ serẽpibʉ yʉhʉ. “Yʉhʉ Jesu Nazare majagʉ, mʉ ñero iigʉ ta ãhraa yʉhʉ,” arĩ yʉhrimi ĩgʉ yʉre. Yʉ eropa wacʉ̃ yʉ mera majarã boyorore ĩama. Eropirã yʉ mera ĩgʉ wereniguicʉ̃ peebirima erã. 10 “Opʉ, ¿dohpa iigʉcuri yʉhʉ?” arĩ serẽpibʉ Jesure. “Wahgãnʉgajaque. Damascogue waque. Ero mʉhʉ wacʉ̃, mʉre árĩpehreri yʉ iidoreburire gajigʉ weregʉcumi mʉre,” arĩmi ĩgʉ yʉre. 11 Bʉrigã ero cuimijuro wacʉ̃ yʉ cuiri boboa wacarabʉ yʉhʉ. Eropirã yʉ mera majarã yʉ mojotore ñeha, Damascogue tʉã wahgãma yʉre.
12 “Ero Ananía waĩcʉgʉ, Goãmʉre umupeogʉ, marire Goãmʉ dorerire iipehogʉ árĩmi. Ero majarã judio masa árĩpehrerã erã umupeogʉ árĩmi. 13 Eropigʉ ĩgʉ yʉ pohro eranʉgara yʉre weremi. “Acaweregʉ Saulo, ĩaque dipaturi daja,” arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ dipaturi ĩabʉ yʉhʉ daja. Eropigʉ ĩgʉre ĩabʉ yʉhʉ. 14 Yʉ eropa ĩacʉ̃ ĩgʉ Ananía yʉre weremi. “Mari Pagʉ ĩgʉ gamerire õaro masibure iribojegue beyetuhapʉ mʉre. Eropigʉ ‘Yʉ magʉ õagʉre ĩha peegʉcumi,’ arĩ weremʉhtapʉ mʉre mari Pagʉ iribojegue mʉ árĩboro core. Ĩgʉ ãhrimi mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã umupeodi. 15 Eropigʉ mʉ ĩarare mʉ peerare weregʉca árĩpehrerãre. 16 Eropirã dohpaguere yoari boje árĩbiricãrã. Wahgãnʉgajaque. Eropigʉ waĩyedigʉ árĩque. Jesure mʉ serẽcʉ̃ mʉ ñerire cóãgʉcumi,” arĩmi ĩgʉ yʉre, arĩpʉ Pablo.
Pablo judio masa árĩbirãre ĩgʉ buherare werepʉ
17 Ĩgʉ eropa arĩtuhaja Pablo masare werenemopʉ:
—Eropa iituhaja yʉhʉ Jerusaléngue dujari, Goãmʉ wihigue Goãmʉre serẽgʉ ejabʉ. 18 Yʉhʉ ero árĩcʉ̃ yʉ Opʉ Jesu yʉre dehyoami. Eropa dehyoagʉ yʉre weremi. “Jerusalén majarã yahare mʉ werecʉ̃ peediabeama. Eropigʉ duru gajipʉgue waque,” arĩmi yʉ Opʉ Jesu yʉre. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ werebʉ ĩgʉre: “Opʉ, mʉ yarãre judio masa buheri wiri árĩrãre yʉ ñeha para sãre, peresugue erãre iimʉrirare masima Jerusalén majarã. 20 Eropigʉ mʉ yare weregʉre Estebanpʉre erã wejẽcʉ̃ ĩagʉ õaro iirã wejẽma, arĩribʉ. Ĩgʉre erã wejẽcʉ̃ erã ya suhrire opabasabʉ yʉhʉ. Iri sãre masima i maca majarã,” arĩ werebʉ yʉhʉ Jesure. 21 Yʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ Opʉ yʉre weremi: “Yoarogue judio masa árĩbirãre buhebure obeogʉra mʉre. Eropigʉ waque mʉhʉ,” arĩmi yʉre yʉ Opʉ, arĩpʉ Pablo masare.
Surara opʉ Pablo mera weretamupʉ
22 Ĩgʉ weremʉhtara dihtare õaro peeriñorã masa. Eropa peequererã judio masa árĩbirã pohro Jesu Pablore ĩgʉ obeoburire ĩgʉ werecʉ̃ peerã erã gua gaguiniguinʉgañorã daja.
—Ihĩ dohpague tamerare sĩricuraporo, arĩ gaguiniguiñorã erã.
23 Eropirã erã gaguiniguinemo, guari mera erã suhrire wejẽsiribeo, nicu mera deañorã. 24 Erã eropa iicʉ̃ ĩha surara opʉ surara ya wihigue Pablore aĩñajadorepʉ ĩgʉ surarare. Eropigʉ surara opʉ “¿Duhpirã Pablo mera gua eropa siari gaguiniguirã iiri masa?” arĩ serẽpidiaripʉ. Pablore irire serẽpibu, yuradari mera tãradoreripʉ ĩgʉre. 25 Ĩgʉ tãradorequerecʉ̃ ĩgʉre erã dirira pʉhrʉ, ĩgʉ pohro árĩgʉre surarare werepʉ Pablo.
—Yʉhʉ Roma majagʉ ãhraa. Eropirã “Ñero iigʉ ãhrimi,” yʉre arĩmasibeaa mʉa. Eropirã yuradari mera tãramasibeaa mʉa, arĩpʉ Pablo ĩgʉre.
26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ surara ĩgʉ opʉre weregʉ wapʉ.
—Ihĩ Roma majagʉ ãhrimi. Eropigʉ õaro iique ĩre, arĩ werepʉ ĩgʉ ĩgʉ opʉre.
27 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ surara opʉpʉ Pablore serẽpigʉ wapʉ.
—¿Diaye ta mʉhʉ Roma majagʉ ãhriri? Wereque yʉre irire, arĩpʉ ĩgʉ.
—Ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Pablo.
28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ ĩgʉre werepʉ.
—Yʉhʉ Roma majagʉ árĩdiagʉ niyeru wʉaro wajayebʉ, arĩpʉ ĩgʉ.
—Yʉhʉ Roma maja macague masa dehyoabʉ. Eropigʉ Roma majagʉ ãhraa, arĩpʉ Pablo.
29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉre tãrabonirã waha wañorã. Eropigʉ Pablo Roma majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masigʉ, ĩgʉre comedari mera erã dirirare guñagʉ, güi árĩpʉ surara opʉ.
Pablo judio masa opʉre werepʉ
30 Eropigʉ surara opʉ judio masa Pablore erã weresãrare õaro masidiapʉ. Eropa masidiagʉ gajinʉgue comedarire ĩgʉre ĩgʉ pãdorera pʉhrʉ pahia oparãre, judio masa erã mʉrã mera gameneredorepʉ surara opʉ. Ĩgʉ eropa gameneredorera pʉhrʉ ĩgʉ erogue Pablore aĩgã, erã core duhudobopʉ ĩgʉre.