2
Espíritu Santo ĩgʉ yarã mera árĩnʉgapʉ
Eropii Pentecoste waĩcʉrinʉ árĩʉ̃ erã yujuro mera árĩpehrerã yuju wihi gamenereñorã. Irisubure ta miruñe bʉrigã ariro dopa ta ʉmarogue bʉsʉro cariyoro. Ero eropa bʉsʉro caricʉ̃ peeñorã árĩpehrerã iri wihigue gamenere árĩrã. Eropiro peame porãrigã dopa bejari erã árĩpehrerã dipu wecare dehyoayoro. Iri peame porãrigã nediru dopa bejari dehyoayoro. Eropigʉ Espíritu Santo erapʉ erãre ĩgʉ turarire ogʉ arigʉ. Eropirã Espíritu Santo erãre ĩgʉ itamuropẽ erãpʉ gajirã yare õaro wereniguinʉgañorã.
Irinʉrire Jerusalén bajarã judio masa eranirã árĩñorã. Goãmʉre umupeorã erarã árĩñorã. Erã macari nʉcʉ majarã árĩñorã. Eropirã ʉmarogue bʉsʉcʉ̃ peerã masa bajarã Jesu buherã pohrogue gamenere wahgãñorã. Masa nʉcʉ yare Jesu buherã erã wereniguicʉ̃ peeñorã. Erã eropa wereniguicʉ̃ peerã, erã pee ʉca wañorã.
7-8 —Yaho, ¿Duhpirã oã Galilea majarã árĩquererã õaro mari yare wereniguiri? Erã mari masa dehyoadirogue árĩnirã iro dopa ta wereniguirã iima, arĩñorã erãpʉ. 9-10 Árĩpehrerã mari yare dohpaguere wereniguirã iima. Partia majarã, Media majarã, Elam majarã, Mesopotamia majarã, Judea majarã, Capadocia majarã, Ponto majarã, Asia majarã, Frigia majarã, Panfilia majarã, Egipto majarã, Africa majarã, Cirene majarã, Romague arirã ãhraa mari. Yujurãyeri judio masa ãhraa mari. Gajirã judio masa árĩbirã judio masa ya buheripʉre buherãgue ãhraa mari. 11 Creta majarã Arabia majarã sã mari mera ãhrima. Eropirã oã mari yare erã wereniguicʉ̃ peea mari. Erã mari ya mera Goãmʉ turari mera ĩgʉ õaro iirare wererã iima, arĩ wereniguiñorã masa erã basi.
12 Erã eropa arĩrã ʉca wañorã. Erã ĩarare erã peerare õaro masibiriñorã.
—¿Dohpárĩrono oã gajirã ya mera Goãmʉ yare eropa õaro wereniguiri mʉa pepicʉ̃? arĩ game serẽpiñorã erã erã basi.
13 Eropirã gajirã wereyañorã.
—¿Dohpa oã siburi ihrinijarã mererã iiri? arĩ wereyañorã gajirã erã basi.
Pedro masare werepʉ
14 Eropigʉ Pedro once Jesu ĩgʉ apinirã mera wahgãnʉgaja, masare werepʉ:
—Mʉa Judea majarã, árĩpehrerã Jerusaléngue árĩrã, ire yʉ werecʉ̃ õaro peeque mʉa. 15 Mʉa pepiri diaye árĩbeaa. Dohpaguere nueve ãhraa. Ʉmʉgue ãhraa. Eropirã oã merebeama. 16 Oã Goãmʉ iribojegue ĩgʉ werediro dopa ta iirã iima. Irire Joere Goãmʉ ya weremʉhtadigʉre ire weredoreñumi Goãmʉpʉ.
17 Ojogorocʉrinʉ árĩcʉ̃ õpa árĩroca: Yʉhʉ Espíriture masare árĩpehrerãre obeogʉra. Eropirã mʉa porã Goãmʉ yare wererãcoma. Eropirã mʉa mera majarã mamarã Goãmʉ deyoro moarire ĩarãcoma. Eropirã mʉa mera majarã mʉrãpʉ quẽrire quẽrãcoma. 18 Eropigʉ yʉ pohro majarãre yʉ Espíriture obeogʉra. Eropirã erã yahare wererãcoma. 19 Eropigʉ yʉ turari mera iigʉca ʉmʉsigue. Yebague sãre yʉ turari mera irire ĩhmugʉca. Eropigʉ di mera, peame mera, imica mera ĩhmugʉca yʉ turarire. 20 Yʉ eropiicʉ̃ abe ʉmʉ majagʉ naitĩa wagʉcumi. Ñami majagʉ abe diagʉ gʉhyaro wagʉcumi. Õpa waroca Cristo mʉa opʉ ĩgʉ dujariburinʉ, yʉ arĩranʉ core. Irinʉ ĩha ʉca warãca mʉa. Eropiro irinʉ gʉhyarinʉ árĩroca. 21 Eropiro õpa árĩroca: Árĩpehrerã masa Cristore erã ñerire cóãdore serẽnirãre ĩgʉ erãre peamegue wabonirãre taugʉcumi Goãmʉ, arĩ gojañumi Joe, arĩpʉ Pedro masare.
22 “Mʉa Israe masa yʉhʉ werecʉ̃ peeque, arĩpʉ daja. Jesu Nazare majagʉpʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩmi. Jesure “Goãmʉ obeodigʉ ãhrimi,” masa erã arĩ masiboro dopa Jesu Goãmʉ turari mera deyoro moarire masare ii ĩhmucʉ̃ iidi árĩmi Goãmʉ Jesure. Mʉa irire masia. 23 Mʉa Jesure wejẽdorecʉ̃ Goãmʉ iribojegue ĩgʉ “Eropa waroca,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wahabʉ. Eropirã mʉa Jesure crusague wejẽdorerã wiabʉ ĩgʉre masa ñerãre. 24 Goãmʉpʉ Jesu sĩridigʉre masuami. Eropigʉ dipaturi ne sĩrisome ĩgʉ. Ĩgʉ sĩri wajabeami. Eropa ojocariniguicãbu ãhrimi. 25 Õpa arĩñumi Davi iribojegue majagʉ Cristo ĩgʉ arĩbodiro dopa ta:
Yʉ Opʉ, yʉ mera ãhraa mʉhʉ. Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ yʉ Opʉ yʉ pohro mʉhʉ árĩcʉ̃ ĩamʉrabʉ yʉhʉ güibiriboro dopa. 26-27 Mʉhʉ Goãmʉ yʉ sĩporãre sĩrinirã erã árĩroguere ne cóãsome. Yʉre mʉ mahigʉre ñerogue yʉ sĩporãre cóãsome mʉhʉ. Yʉhʉ mʉ pohro majagʉ mʉre umupeogʉ ãhraa. Yʉ dʉpʉre boadoresome mʉhʉ. Eropigʉ bʉrigã mucubiria. Mucubiriri mera wereniguia. Eropigʉ mʉre Goãmʉre bʉrigã umupeogʉ árĩgʉ güiro mariro õaro árĩcãa. 28 Yʉre dipaturi ojocaricʉ̃ iigʉca mʉhʉ. Yʉ mera mʉhʉ árĩcʉ̃ bʉrigã mucubiria, arĩ gojañumi Davi Cristo ĩgʉ arĩbodiro dopa ta, arĩpʉ Pedro.
29 “Acawererã, õpa õaro weregʉra mʉare Davire mari acaweregʉ mʉrʉre, iribojegue majagʉre, arĩnemopʉ daja Pedro. Ĩgʉ Davi sĩria wañumi. Eropigʉ ĩgʉre erã yaara gobe dohpaguere árĩnia. Eropigʉ “Yʉ dʉpʉre boadoresome mʉhʉ,” arĩ gojagʉ ĩgʉ basi waĩpeo weregʉ iibiriñumi. 30-31 Iribojegue Goãmʉ Davire õpa arĩñumi: “Diaye ta arĩgʉ iiaa. Mʉ pãramerã árĩturiarã mera majagʉ mʉ iiro dopa ta i maca majarã weca opʉ árĩgʉcumi,” arĩñumi Goãmʉ Davire. Davi Goãmʉ yare wereyugʉ árĩñumi. Eropigʉ Cristore Goãmʉ ta opʉ acuborore masigʉ, Cristo ĩgʉ masa mʉriaborore weremʉhtatuhañumi Davipʉ. Õpa arĩ wereñumi ĩgʉ: “Ĩgʉ sĩrinirã erã árĩroguere árĩwajasome. Ĩgʉ dʉpʉ ero boasome,” arĩñumi Davi. 32 Ĩre Jesucristore Goãmʉ masuami. Ĩgʉ masudigʉre gʉa árĩpehrerã ĩabʉ. 33 Eropigʉ Cristo ʉmarogue mari Pagʉ diayepʉ árĩcumi doregʉ árĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Pagʉ “Espíritu Santore yebague obeogʉra,” arĩpʉ ĩgʉre. Eropigʉ Cristopʉ Espíritu Santore dohpaguere obeomi gʉare. Eropirã Espíritu Santore ĩgʉ gʉare obeorare ĩarã iiaa mʉa. Eropirã mʉa peea. 34 Davipʉ Jesu ĩgʉ mʉriadiro dopa ta ʉmaroguere mʉriabiriñumi. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ basi õpa arĩñumi:
Goãmʉ arĩmi yʉ Opʉre: “Ohõ yʉ diayepʉ doaque mʉhʉ. 35 Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre mʉre tarinʉgabasagʉra yʉhʉ mʉ pohro majarã dopa árĩmorãre,” arĩmi Goãmʉ yʉ Opʉre, arĩ gojañumi Davi.
36 “Eropirã árĩpehrerã Israe masa ire õaro masique mʉa. Ihĩ Jesure mʉa crusague wejẽdigʉre mʉa opʉ acuami Goãmʉpʉ. Ĩgʉre mʉare taubure Cristore apiami Goãmʉ, arĩ werepʉ Pedro masare.
37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bʉrigã bʉjawere, güirã masapʉ Pedro sãre serẽpi ĩañorã:
—Gʉa acawererã, ¿dohpa iirãcuri gʉa? arĩ serẽpi ĩañorã erã.
38 Erã eropa arĩ serẽpi ĩacʉ̃ yʉhripʉ Pedro sã.
—Mʉa ñero iirire bʉjawererã árĩque. Õarire gohrotoque. Eropirã Jesu waĩ mera waĩyenirã árĩque mʉa árĩpehrerã. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa ñerire cãdijigʉcumi Goãmʉ. Mʉa eropa iicʉ̃ Espíritu Santo mʉa mera árĩgʉcumi. Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore eropa ocãgʉcumi mʉare. 39 Mʉare, mʉa porãre, mʉa pãramerã árĩturiarãre yoarogue majarãre, árĩpehrerã Goãmʉ mari Opʉ ĩgʉ beyenirãre “Diaye ta itamugʉra mʉare,” arĩ apiñumi Goãmʉ, arĩpʉ Pedro masare.
40 Eropa arĩtuhaja baja werenemopʉ Pedro. Eropigʉ turaro mera werepʉ erãre.
—I yeba majarãre erã ñero iira dipuwaja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Eropirã mʉapʉ Goãmʉ yarã árĩque. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩgʉ mʉare dipuwaja moasome, arĩpʉ Pedro masare.
41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bajarã ĩgʉ wereniguirire õaro peeñorã. Eropigʉ ĩgʉ sã erãre waĩyepʉ. Eropirã Goãmʉ yarã mera majarã tres mil masa wanemoñorã. 42 Eropirã erã masa Cristo ĩgʉ apinirã mera ʉmʉri nʉcʉ árĩmʉriñorã. Eropirã erã buherire ʉmʉri nʉcʉ peemʉriñorã. Erã barire game guere, Goãmʉre serẽ, Cristo ĩgʉ apinirã mera õaro árĩcãñorã erã.
Jesu yarã ne árĩnʉgarã erã árĩricʉrire werepʉ Luca
43 Eropii Goãmʉ ĩgʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuñorã ĩgʉ apinirã. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã masa árĩpehrerã ĩha ʉca wañorã. 44 Eropirã árĩpehrerã Jesure umupeorã gamenere, õaro árĩcãñorã. Eropirã erã yare game gueremʉriñorã. 45 Erã yare dua, árĩpehrerãre gajinore moorãre erã nʉcʉ omʉriñorã erã. 46 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ erã Goãmʉ wihigue gameneremʉriñorã. Árĩpehrerã yujurãyeri erã wirigue yujuyeri cururi mucubiriri mera gamenere bamʉriñorã. 47 Erã eropa gamenererisubu “Goãmʉ õagʉ ãhrimi,” arĩ umupeomʉriñorã. Eropirã gajirã masa erãre gametarimʉriñorã. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ gajirãre ĩgʉ yarã wacʉ̃ iimʉripʉ.