13
Jesu yarã Bernabére Saulo mera Goãmʉ yare buhedore obeoñorã
Irisubure Antioquíague Jesu yarã gamenererã mera majarã, Goãmʉ yare weremʉhtarã árĩñorã. Masare buherã ta árĩñorã erã sã. Bernabé, Simo Negro waĩcʉgʉ, Lucio Cirene majagʉ, Manaén, Saulo mera erã árĩñorã. Manaénpʉ opʉ Herode mʉrʉ mera erã perã yujuro mera ta masanirã árĩñorã. Eropirã erã Goãmʉ yare erã buherisubu, erã ba duhurisubu, Espíritu Santopʉ werepʉ erãre:
—Bernabére, Saulo mera apique yʉ gamero dopa iimorãre. Irire iimorãre beye apigʉ iiaa erãre, arĩpʉ Espíritu Santo.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ ba duhu Goãmʉre serẽ, Bernabé weca Saulo weca erã mojotorire duhpeoñorã. Eropa duhpeorã erãre buhedorerã obeoñorã.
Chipregue Jesu ĩgʉ apinirã buheñorã
Eropirã erã Espíritu Santo ĩgʉ obeonirã árĩrã, Seleuciague eja, iri macare tarigã, Chipre waĩcʉri nʉgʉrogue ejañorã erã. Eropirã Salamina waĩcʉri peramague ejañorã. Iri maca judio masa buheri wirigue Goãmʉ yare werenʉgañorã erã. Eropigʉ Ñu Marco sã erã mera waha, erãre itamupʉ.
Eropirã erã iri nʉgʉro ojogoro maja. Pafo waĩcʉri macague ejarã, yeere bocajañorã erã. Ĩgʉ judio masʉ Barjesu waĩcʉgʉ árĩpʉ. Barjesu griego ya mera Elima erã arĩ piyugʉ árĩpʉ. “Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ masare gʉyaniguicãgʉ árĩpʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Sergio Paulo waĩcʉgʉ mera majagʉ árĩpʉ. Sergio Paulopʉ iri nʉgʉro majarã opʉ masipehogʉ árĩpʉ. Eropigʉ Goãmʉ yare peediagʉ erãre Bernabé, Pablo mera bocatĩripʉ ĩgʉ. Eropigʉ Elima yeepʉ erãre buhedorebiriripʉ. Ĩgʉ Sergio Paulo Jesu yare ĩgʉ umupeocʉ̃ gamesãbiripʉ yeepʉ. Sergio Paulore Goãmʉ yare ĩgʉ peecʉ̃ cãhmotadiaripʉ. 9-10 Ĩgʉ eropa buhedorebiriquerecʉ̃ ta Saulo, Pablo waĩcʉgʉ Espíritu Santore õaro opagʉ árĩgʉ yeere õaro ĩadihupi ĩgʉre werepʉ:
—Mʉhʉ gʉyaricʉgʉ, ñegʉ, watĩ ĩgʉ dorerire iigʉ, õarire ĩhaturigʉ ãhraa mʉhʉ. ¿Duhpigʉ mari Opʉ yare “Ñeri ãhraa. Gʉyari ãhraa,” eropa arĩniguicãri mʉhʉ? 11 Mʉhʉ eroparĩra waja Jesu mari Opʉ mʉre ĩgʉ pẽhrecʉ̃ cuiri ĩhajabigʉ árĩgʉca mʉhʉ. Eropigʉ bajamenʉrigã mʉhʉ inʉrire ĩarisome, arĩpʉ Pablo.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ yeepʉ imica iro dopa árĩrire ĩamʉhtagʉ, naitĩaro dihtare ĩapʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉre tʉã curibure amapʉ ĩgʉ. 12 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩagʉ, Sergio Paulopʉ Jesu yare “Diaye ta ãhraa,” arĩ masipʉ. Mari Opʉ yare ĩgʉ pee, ʉca wa, Jesure umupeonʉgapʉ.
Pablo Bernabé mera Antioquía Pisidia yebague árĩri macague árĩñorã
13 Eropi Pablo sã Pafogue árĩnirã dohodiru mera waha, Pergegue ejañorã. Perge Panfilia yebague ãhraa. Erogue eja, Ñu Marcopʉ erãre cohã wahgã, Jerusaléngue waha wapʉ. 14 Erãpʉ Pergegue árĩnirã waha, Antioquíague ejañorã. Antioquía Pisidia yebague ãhraa. Erogue ejarã, Sabadonʉ árĩcʉ̃ erã judio masa buheri wihigue ñajaja, erogue doañorã. 15 Eropirã iri wihi majarã oparã Goãmʉ dorerire, Moisegue marire ĩgʉ apirare, Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarare erã buhera pʉhrʉ erã sihubeoñorã Pablo sãre.
—Acawererã, ¿masare mʉa werediarã iiri? Irire werediarã wereque dohparagã, arĩñorã iri wihi majarã oparã.
16 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ, Pablo wahgãnʉgaja, “Wereniguibiricãque,” arĩgʉ ĩgʉ mojoto mera paatupʉ. Erã ejarimaricʉ̃ ĩha, ĩgʉ õpa arĩpʉ:
—Israe masa, mʉa mari Pagʉre umupeorã, peeque. 17 Mari ñecʉ sʉmarã mʉra Goãmʉre umupeomʉriñuma. Erã mʉrare Goãmʉ beyemʉriñumi. Eropirã erã mari ñecʉ sʉmarã yoari boje Egiptogue árĩmʉriñuma gajirã árĩquererã. Erogue erã árĩcʉ̃ Goãmʉ õaro iimʉriñumi erãre. Eropirã bajarã masa pore árĩñuma erã. Õpa iiñumi erãre. Erãre Egiptogue árĩrãre ĩgʉ turari mera aĩ wiuñumi Goãmʉ. 18 Ĩgʉ eropa wiura pʉhrʉ erã cuarenta bojori gohra masa marirogue curimʉriñuma. Erogue ĩgʉre erã tarinʉgacʉ̃ Goãmʉ eropa ta pepicãñumi. 19 Eropigʉ Canaa waĩcʉri yebaguere siete cururi majarãre cóãtuhaja, Goãmʉ iri yebare oñumi Israe masapʉre. 20 Iri yebare otuhaja cuatrocientos cincuenta bojori gohra masare doremorãre apimʉriñumi Goãmʉ Israe masare.
—“Goãmʉ ĩgʉ apinirã Samue ĩgʉ árĩcʉ̃gue árĩtumʉriñuma. Samuepʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ árĩmʉriñumi. 21 Samue árĩrisubu Israe masapʉ erã opʉ árĩbure amamʉriñuma. Eropirã Goãmʉre serẽmʉriñuma. Erã eropa serẽcʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ Saulore apimʉriñumi. Saulo Cis magʉ árĩñumi. Benjami ya curu majagʉ árĩñumi. Eropigʉ cuarenta bojori gohra erã opʉ árĩbure apiñumi Goãmʉ ĩgʉre. 22 Eropigʉ Goãmʉ Saulore ĩgʉ cóãra pʉhrʉ Davire apimʉriñumi ĩgʉ. Õpa arĩñumi Goãmʉ Davire. “Davi Isaí magʉre bocabʉ yʉhʉ. Ĩgʉre mucubiria yʉhʉ. Ĩgʉ yʉ gamerire iipehogʉcumi,” arĩñumi Goãmʉ. 23 Ihĩ Davi ĩgʉ pãrami árĩturiagʉ ãhrimi Jesu. Goãmʉ Jesure apidigʉ árĩmi Israe masare itamubure. “Masare õaro iigʉca,” arĩñumi Goãmʉ. Ĩgʉ arĩdiro dopa ta iidi árĩmi ĩgʉ Jesu. 24 Ĩgʉ eropa iiboro core Jesu ĩgʉ ariboro core Ñu waĩyegʉ õpa arĩ buhepʉ: “Mʉa ñerire bʉjawereque. Õaripʉre gohrotoque. Eropirã waĩyesũnirã árĩque,” arĩ buhepʉ Ñu árĩpehrerã Israe masare. 25 Eropigʉ Ñu ĩgʉ buhetuboro core, ĩgʉ sĩriboro core õpa arĩ weremʉripʉ. “¿Nihino ãhriri yʉhʉ mʉa pepicʉ̃? Iribojegue majagʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩbeaa yʉhʉ. Cristo árĩbeaa yʉhʉ. Gajigʉ ãhraa. Cristo yʉhʉ árĩbiriquerecʉ̃ yʉ pʉhrʉ yʉ tauro turagʉpʉ arigʉcumi. Ĩgʉpʉ õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iro dopa árĩbeaa yʉhʉ,” arĩ werepʉ Ñu masare, arĩpʉ Pablo.
26 “Acawererã, Abrahã pãramerã, árĩpehrerã mari Pagʉre gʉhyadiaro ĩarã, marire i ĩgʉ tauborore wereri buherire obeodi árĩmi mari Pagʉ. 27 Jerusalén majarã erã oparã mera Jesu erãre taugʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masibirinirã árĩma. Sabadonʉri árĩcʉ̃ Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarare buhequererã ta Jesure masibirinirã árĩma. Eropa masibirã Jesure wejẽdoreñorã. Eropa iirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojadiro dopa ta iirã iiñorã. 28 Ĩgʉre erã wejẽboro core erã Jesure weresãriñorã. Ĩgʉ ñerire iibiriquerecʉ̃ ta erã Pilatore Jesure wejẽdoremorã serẽñorã. 29 Eropirã iribojegue majarã erã gojadiro dopa ta Jesure iituhaja, ĩgʉre crusague árĩgʉre aĩdiju, masa gobegue ʉtãyegue erã seara gobegue apiñorã erã ĩgʉre. 30 Eropa erã ĩgʉre wejẽquerecʉ̃ ta Goãmʉ masudi árĩmi ĩgʉre. 31 Eropirã Galileague arinirã Jerusaléngue ĩgʉ mera ejanirã bajanʉri ĩgʉre sĩri masa deyodigʉre ĩañorã. Eropirã dohpaguere ĩgʉre erã ĩarare masare werema erã.
32-33 Eropa masare wereniguigʉ õpa arĩ werenemopʉ daja Pablo:
—Eropirã õari buherire werea gʉa mʉare. Goãmʉ mari ñecʉ sʉmarãre “Masare õaro iigʉca,” iribojegue ĩgʉ arĩdiro dopa ta dohpaguere marire erã acawererãre iiami. Irire ĩgʉ wererare õpa iiami ĩgʉ. Goãmʉ Jesure masudi árĩmi. Eropirã Jesure ĩgʉ masurare werea gʉa mʉare. Salmopũgue iribojegue ĩgʉ õpa arĩ gojadiro dopa eropa wayoro Jesure: “ ‘Mʉhʉ yʉ magʉ ãhraa. Dohpagãre mʉre dehyoacʉ̃ iiabʉ,’ arĩmi Goãmʉ ĩgʉ magʉre,” arĩ gojañumi iribojegue. 34 Eropigʉ Goãmʉ Jesure ĩgʉ masuburire dipaturi ĩgʉ sĩribiriborore weregʉ õpa arĩ were gojadoreñumi Salmopũgue: “Davire yʉhʉ mojomoro ĩadiro dopa ta diaye ta õaro iigʉra mʉa sãre,” arĩ gojadoreñumi. 35 Eropigʉ gaji Salmo sãre õpa ta arĩ wereñumi: “Goãmʉ mʉ õagʉ ĩgʉ dʉpʉre boadorebirabʉ mʉhʉ,” arĩ gojañumi. 36 Eropigʉ Davi Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta ĩgʉ árĩrasubu majarãre itamumʉriñumi. Pʉhrʉ ĩgʉ sĩria wañumi. Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre erã iidiro dopa ta yaañuma ĩgʉ sãre. Eropigʉ ĩgʉ boa wañumi. 37 Eropigʉ ihĩ Jesu Goãmʉ ĩgʉ masudigʉpʉ ne boabiridi árĩmi. 38 Eropirã mʉa, yʉ acawererã, ire masique: Goãmʉ mʉa ñerire ĩgʉ cóãborore mʉare ire werea gʉa. Jesupʉ mʉa ñerire cóãbu ãhrimi. 39 Eropigʉ ĩgʉre umupeorãre erã ñero iirare cãdijicãgʉcumi ĩgʉ. Moisere ĩgʉ apira dorerire mʉa iira mera Goãmʉ pohrogue wasome mʉa. Eropigʉ iri dorerire iiri mera taridiarãre erã ñerire cóãsome Goãmʉ. 40 Eropirã õaro iique. Mʉa õaro iibiricʉ̃ Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã gojadiro dopa ta mʉare waroca. Õpa arĩ gojañuma:
41 Peeque mʉa queoricʉrã. Yʉre ĩhaturirã ãhraa mʉa. Yʉ õpa iicʉ̃ güique mʉa. Eropirã peamegue waque. Mʉa árĩrinʉrire mʉare ii ĩhmugʉra. Yʉ eropa ii ĩhmucʉ̃ ĩaquererã “Diaye ta ãhraa,” arĩsome mʉa. Gajigʉ irire mʉare ĩgʉ õaro werequerecʉ̃ ta “Diaye ta ãhraa,” arĩsome mʉa, arĩ gojañumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ, arĩ werepʉ Pablo erãre.
42 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ judio masa buheri wihigue erã wiriara pʉhrʉ judio masa árĩbirãpʉ erãre serẽñorã.
—Gaji semanague Sabado árĩcʉ̃ ire buheba daja gʉare, arĩ serẽñorã erã Pablore.
43 Eropirã iri wihigue árĩnirã wiria, judio masa bajarã, judio masa árĩbirã sã Pablo, Bernabé sã mera wañorã. Judio masa árĩbirã judio masa yare buherã árĩñorã. Erã erã mera wacʉ̃ Pablo Bernabé mera õaro wereñorã erãre. “Goãmʉ mʉare mahimi. Eropirã ĩgʉre umupeorã árĩniguicãque,” arĩ buheñorã erã.
44 Eropirã gaji semanare Sabado árĩcʉ̃ árĩpehrerã Jesu yare peediarã gamenereñorã. 45 Eropirã judio masapʉ bajarã masa Jesu yare peediarã gamenerecʉ̃ ĩarã guañorã. Eropa guarã, erã gajiropa arĩ werenigui, Pablore ñero quere goroweoñorã. “Mʉare ĩgʉ buheri diaye árĩbeaa,” arĩñorã erã. 46 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, Pablo, Bernabé mera erãre quere goroweonirãre güiro mariro wereñorã.
—Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta mʉare judio masare buhemʉhtarabʉ gʉa. Mʉapʉ irire gamebirituhabʉ. Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩniguicʉ̃ sãre gamebirituhabʉ mʉa. Eropirã gʉapʉ judio masa árĩbirãpʉre buhenʉgarãca. 47 Õpa ta doreñumi mari Opʉ gʉare:
Mʉa judio masa árĩbirãre buherã erãre Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iirãca mʉa. Eropigʉ mʉa yoarogue árĩrãre mʉa buhecʉ̃ peerãre erãpʉre peamegue wabonirãre taugʉca yʉhʉ, arĩ wereñumi Goãmʉ gʉare ĩgʉ yare gojarapũgue, arĩ werepʉ Pablo, Bernabé mera.
48 Erã eroparĩcʉ̃ peerã judio masa árĩbirãpʉ mucubiriñorã. “Mari Opʉ yapʉ õari ãhraa,” arĩñorã erã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamenirã, ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera erã árĩniguiborore ĩgʉ odianirã Jesure umupeonʉgañorã. 49 Eropirã mari Opʉ Cristo yare iri yebague werepehoñorã. 50 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã judio masa sʉabiria wañorã. Erogue mari Pagʉre umupeorã nome, õarã nome árĩñorã. Eropirã judio masa Pablo sãre ñero wereniguiñorã. Erã eropa wereniguicʉ̃ peerã erã nome Pablo mera Bernabé mera guañorã. Eropirã iri maca majarã oparã sã erã mera guañorã. Eropa quarã ero majarã ñero iiñorã Pablo sãre. Erã eropiira, pʉhrʉ Pablo sãre erã ya yebague árĩrãre cohã wiucãñorã. 51 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã, Pablo Bernabé mera erã guburi maja nicure pasiripiñorã iri maca majarã erã ñeri wajare ĩhmurã. Eropa iituhaja erã Iconiogue waha wañorã. 52 Eropirã erã Jesu yarã wʉaro mucubiri, Espíritu Santo wʉaro ĩgʉ dorediro dopa iirã iiñorã.