21
Tak re Jesús nakaj chic c'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén
Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos, y re nic'aj chic vinak je'binak kaq'uin, nakaj chic c'a yojc'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén. Chire' chic c'a pa Betfagé yojc'o-va, re aldea re' chach re loma rubini'an Olivos c'o-va-apo. Y xpa re Jesús xe'rutak-a je ca'e' chaka yoj re yoj ru-discípulos. Reja' xubij-a chique: Quixbiyin-apo chupan la aldea la nitz'at-apo chila', y can xe xquixoc-apo, jare' xtivel jun alaj burro c'o riq'uin re rute'. Tisolo-pa re te'ej y que'c'ama-pa che je ca'e' chua. Y vo xa c'o jun xtibim-pa chiva anchique roma ye'sol-a re chicop, tibij c'a can cha: Ndoc cha re Ajaf, pero cha'nin xque'bo'rya' chic can, xe'cho'x-a re je ca'e' discípulos roma re Jesús.
Y riq'uin re' can xbanataj ancha'l re tz'iban can roma re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re rutz'iban can reja', ja quire' nubij:
Tiya' c'a rutzijol chique re je richin chic re tenemit rubini'an Sion,
che re qui-Rey ja re pitinak.
Re qui-Rey can ch'o'l-va c'a ránma.
Y reja' ch'ocol-pa chij jun alaj burro.
Re alaj burro ral jun chicop chin ejka'n.
Quire' nubij re tz'iban can.
Y re je ca'e' discípulos xe'ba, y can xquiban-va re bin-a chique roma re Jesús. Xquic'am-pa re alaj burro y re te'ej cha re Jesús. C'are' yoj re yoj ru-discípulos xkaya-a re kak'u' chiquij re je ca'e' chicop re', chin che re Jesús xch'oque-a. Y camas-va je q'uiy re vinak re je'binak chij re Jesús. Y can bama conojel chique reje' re xquiriq'uila' quik'u' pa rubey re Jesús chin che niquiya' ruk'ij. Y nic'aj chic chin che niquiya' chuka' ruk'ij re Jesús xe'bequic'amala-pa ruk'a' tak che' chin niquivak pa rubey. Y quire' c'a niquibanala' je nabey chach re Jesús. Y re vinak re je nabey chach re Jesús y re je xambay can, jun pa quichi' niquibij: ¡Matiox che pitinak re rey-rumam can re Rey David! ¡Reja' can banom-pa bendecir y pitinak pa rube' re Ajaf Dios! ¡Matiox cha re Dios re c'o chila' chicaj! ye'cha'.
10 Jac'a tak re Jesús xoc-apo pa tenemit Jerusalén, cha'nin xquimol-qui' re vinak chutz'etic. Y re vinak re' niquibila': ¿Anchique c'a che ache re'?
11 Pero jec'o xe'bin: Jare' re Jesús, re rusamajel re Dios re nibex profeta cha. Reja' aj pa tenemit Nazaret, re c'o chire' pa Galilea, ye'cha'.
Tak re Jesús xe'rukotaj-pa re vinak ye'c'ayin y re ye'lok'on pa rachoch re Dios
12 Y tak re Jesús xoc-apo pa rachoch re Dios re c'o pa tenemit Jerusalén, xutz'at che can ancha'l q'uiybal quibanon re vinak cha, xe'rukotaj-pa conojel re vinak ye'c'ayin y re ye'lok'on. Y chique re vinak re ye'jalo rach mero xe'rutiquimila' can re qui-mesas. Y quire' chuka' xuban can chique re quich'acat re ye'c'ayin palomas. 13 Re Jesús xubij chique re vinak re': Chupan re ruch'abal re Dios tz'iban can, nubij che re vachoch, jay chin oración. Jac'a yex xa ancha'l cachoch elek'oma' ibanon cha.
14 Tak re Jesús c'o pa rachoch re Dios, jec'o moyi' y jec'o chuka' cojos xe'bapon riq'uin chin che ye'ruc'achojsaj-a. Y reja' can xe'ruc'achojsaj-va-a. 15 Pero re principal tak sacerdotes y re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas xpa quiyoval, roma xquitz'at che camas q'uiy milagros ye'rubanala' re Jesús, y roma chuka' re ac'ola' jun pa quichi' niquibila' chire' chach re rachoch re Dios: ¡Matiox che xbeka re rey-rumam can re Rey David! ye'cha'. Y jare' xbano chique re principal tak sacerdotes y re je'atamayon re ley che xpa quiyoval. 16 Mare' tak xquibij cha re Jesús: ¿Nac'axaj re ye'tajin chubixic re ac'ola'?
Y re Jesús xubij chique: Ja', ninc'axaj. Y yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re can katzij ye'yi'o ruk'ij re Dios ja re ac'ola' y re ch'utak ac'ola' re c'a ye'tz'uman, xcha' re Jesús chique re achi'a' re'.
17 Xpa re Jesús xe'ruya' can chire' re achi'a' re'. Reja' xel-a pa tenemit Jerusalén y xba c'a pan aldea rubini'an Betania. C'a chire' c'a xbo-va chin xbexulan re jun ak'a' re', y chuka' yoj re yoj ru-discípulos.
Tak re Jesús xubij cha re jun che' rubini'an higuera che man jun bey chic xtivachin
18 Y namak'a' cha re ruca'n k'ij, tak yojbinak chin che yojtzolaj pa tenemit Jerusalén, re Jesús xpa ch'umunic rupan. 19 Y tak yojbinak, reja' xutz'at jun che' rubini'an higuera tiquil chuchi-bey. Xba-apo chuxe' chin no'rcanoj-pa vo xa c'o rach, pero xa manak rach, xa rion ruxak. Jare' tak re Jesús xubij cha re che': Can man jun bey chic xcavachin.
Y re higuera re' can cha'nin xchakij-ka. 20 Y tak yoj re yoj discípulos xkatz'at che chake'j chic re higuera, xkabila' chakavach: ¿Anchique roma che cha'nin xchakij-ka re higuera re'?
21 Xpa re Jesús xubij chaka: Can katzij nimbij chiva: Vo xa yex can niban confiar-ivi' riq'uin re Dios y man nibij-ta-ka pa tak ivánma che xa man la'k nibanataj-ta re', can xquixtiquir niban quire' cha jun higuera. Y can c'o cosas re más je nima'k que chach re jun re' re yixtiquir niban. Yex yixtiquir nibij cha re loma re' che tel-a vova' y tak'ax chupan re mar, y can xtibanataj. 22 Can ronojel-va c'a re nic'utuj cha re Dios riq'uin ronojel ivánma, can xtic'ul-va.
Jec'o ye'c'utun cha re Jesús che anchique xyi'o autoridad pa ruk'a'
23 Y tak re Jesús c'o chic pa rachoch re Dios y nuc'ut re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak, re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xe'bapon-apo riq'uin re Jesús y xquic'utuj cha: ¿Anchique xyi'o autoridad pan ak'a' chin xa'kotaj-a re vinak xe'c'ayin pa rachoch re Dios? ¿Y anchique chuka' xyi'o autoridad chava chin che q'uiy cosas ya'banala' chiquicojol re vinak?
24 Xpa re Jesús xubij chique: Yen c'o chuka' jun cosa ninjo' ninc'utuj chiva, y vo xa yex xtibij chua, yen chuka' xtimbij chiva anchique ya'yon autoridad pa nuk'a' chin ye'mbanala' re cosas re'. 25 Y jare' tak re Jesús xuc'utuj: ¿Re Juan xtak-pa roma re Dios chin xe'ruban bautizar re vinak? ¿O xa vinak xe'bin cha che quire' tubana'?
Y re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij xquibila' c'a chiquivach: ¿Y vocame andex c'a xtakabij cha re Jesús? Roma vo xa xtakabij che re Juan ja re Dios takayom-pa richin, re Jesús xtubij chaka che anchique roma tak man xinimaj-ta. 26 Y vo xa xtakabij che xa vinak xe'bin cha re Juan che quire' tubana', can c'ayef nuban chaka yoj, roma re vinak xque'yacataj chakij. Roma conojel vinak je'atamayon che re Juan can jun rusamajel re Dios re xbex profeta cha, xe'cha-ka chiquivach.
27 Y c'are' xquibij-apo cha re Jesús: Yoj man kataman-ta.
Y re Jesús can jare' chuka' tak xubij chique re achi'a' re': Roma yex man xixtiquir-ta xibij chua, quire' chuka' yen man xtimbij-ta chiva anchique ya'yon autoridad chua chin ye'mbanala' qui tak re'.
Re xuc'alvachij jun tata'aj quiq'uin je ca'e' ruc'ajol
28 C'are' re Jesús xubij chic chique re achi'a' re': ¿Andex ninojij chij re jun ejemplo re'? C'o c'a jun ache jec'o je ca'e' ruc'ajol. Y xpa re tata'aj xba riq'uin re jun ruc'ajol nemalaxel chin xbo'rbij cha: Vocame, cabiyin pa samaj anche' katicon-va uva. 29 Xpa re ruc'ajol re' xubij cha re rutota': Vocame man ninjo-ta yimba pa samaj. Pero después can xbo-va pa samaj roma xuna' che man otz-ta xuban. 30 Y re tata'aj xba chuka' riq'uin re jun chic ruc'ajol re chak'alaxel chin xbo'rbij cha, che tiba pa samaj. Y re ruc'ajol re' xubij cha: Ja papá, yimba. Pero re ruc'ajol re' xa man xba-ta pa samaj. 31 Y c'are' re Jesús xuc'utuj: ¿Anchique che je ca'e' re xbano re nrajo' re tata'aj?
Y re achi'a' re' xquibij: Re xbano re nrajo' re tata'aj ja re nemalaxel.
Y re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva che xa ja re molay tak impuestos y re ixoki' re man otz-ta quic'aslen, xa ja reje' re nabey ye'oc pa ruk'a' re Dios que chivach yex, roma reje' can nijalataj re quic'aslen. 32 Re Juan Bautista tak xpa, xuc'ut jun bey choj chivach, jac'a yex man xinimaj-ta. Xaxe re molay tak impuestos y re ixoki' re man otz-ta quic'aslen, xaxe reje' re xe'niman. Jac'a yex, man riq'uin re' cama-va xjalataj-ta re ic'aslen chach re Dios y chuka' cama-va xinimaj-ta.
Re ejemplo chiquij re itzel tak achi'a' kajoy tak ulef
33 Y tic'axaj-na-pa' re jun chic ejemplo re', xcha' re Jesús chique re vinak: Xc'ue' jun tata'aj, y xpa reja' xutic uva chach re rujuyu' y c'are' xuban co'c chij. Xuban chuka' ancha'l jun ch'et pila pan ulef anche' niyitz'-va re uva, y xuban chuka' jun torre y pa rue' re torre xc'ue-va rachoch re nichajin chin re juyu'.
C'are' xuya' can pa kajic chique je ca'e-oxe' achi'a', y reja' c'ac'anaj xbo-va.
34 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyu' xutak jun ru-mozo, y c'are' xutak chic-a jun. Y can je q'uiy re mozos re xe'rutak-a chuc'amic re uva kajbal chin re juyu'. 35 Pero re achi'a' kajoy tak ulef, xa man otz-ta quic'ulic xquiban chique re mozos je'takon-a roma re rajaf re juyu'. C'o nic'aj xe'quich'ay, jec'o xe'quiq'uiak cha aboj y jec'o xe'quiquimisaj. 36 Y re rajaf re juyu' re jun chic bey re' más je q'uiy re mozos xe'rutakala-a. Pero re achi'a' kajoy tak ulef ja mismo re xquibanala-pa chique.
37 Y pa ruq'uisibal re rajaf re juyu' xunojij y xubij: Re achi'a' kajoy tak ulef, tak xtiquitz'at che can ja re nuc'ajol xtapon quiq'uin, can xtiquinimaj-va, xcha-ka pa ránma. 38 Pero re achi'a' re je'kajayon re ulef, can xe xquitz'at che ja re ruc'ajol re rajaf re juyu' xapon, xquibila' chiquivach: Jare' re xtoc can rajaf ronojel re juyu' kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj? Chin quire' pa kak'a' yoj nic'ue-va can re juyu'. 39 Y can quire-va xquiban cha. Xquitz'am y c'are' xquilisaj-a chire' chupan re rujuyu' y xquiquimisaj.
40 C'are' re Jesús xubij: Tak xtipa re rajaf re juyu' tiquil uva chach, ¿andex como xtuban chique re achi'a' kajoy tak ulef, ninojij yex? xcha' re Jesús.
41 Y re vinak xquibij: Re rajaf re juyu' man xtujoyovaj-ta quivach re itzel tak achi'a' kajoy tak ulef y can xque'ruquimisaj, y c'are' re rujuyu' xtuya' chic can pa kajic chique nic'aj chic achi'a' kajoy tak ulef, re can xtiquiya-va re uva kajbal chin re ulef tak napon re tiempo chin re cosecha, xe'cha'.
42 Xpa re Jesús xubij chique: Yex ibanon leer re jun ch'abal re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Re ch'abal re' nubij quire':
C'o c'a jun aboj re man xka-ta chiquivach re banoy tak jay.
Pero re aboj re' can xoc-va, roma re aboj re' xa can c'o-va xcusan richin,
y ja aboj re' re tz'amayon chin re jay chin che man nitzak-ta.
Roma can ja-va re Ajaf xbano re',
y re inak'avach can man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj.
Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can.
43 Y roma re quire' je'banatajnak, yex man chic xquixc'ue-ta pa ruk'a' re Dios, xa ja re vinak re can xtivachin re quic'aslen xa ja reje' re xque'c'ue' pa ruk'a' re Dios. 44 Y re vinak re xtitzak chach re jun aboj re' can xtic'ajer. Y re vinak re xtika re aboj re' chij, can xtuqui'ej jumul, xcha' re Jesús.
45 Y tak re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos xquic'axaj re ejemplos re xe'rutzijoj re Jesús, can xk'ax pa quive' che chiquij reje' xch'o-va-ka. 46 Y can jare' tak reje' xquijo' xquitz'am-ta-a re Jesús. Pero man xquitz'am-ta roma niquixibij-qui' chiquivach re vinak, roma chiquivach re vinak re Jesús can jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha.
21:1 Zac 14.4. 21:1 Mr 11.1; Lc 19.29. 21:3 Sal 24.1; 2 Co 8.9. 21:5 Is 62.11. 21:5 Zac 9.9. 21:6 Mr 11.4. 21:7 2 R 9.13. 21:8 Lv 23.40; Jn 12.13. 21:9 Mt 22.42; Mr 12.35-37; Lc 18.38; Ro 1.3. 21:9 Sal 118.26; Mt 23.39. 21:10 Mr 11.15; Lc 19.45. 21:11 Jn 6.14. 21:12 Mal 3.1, 2; Mr 11.11. 21:12 Dt 14.25. 21:12 Jn 2.15. 21:13 Is 56.7. 21:13 Jer 7.11; Mr 11.17; Lc 19.46. 21:14 Hch 3.1-3, 8. 21:14 Is 35.5. 21:14 Mt 11.4, 5. 21:14 Hch 10.38. 21:15 Is 11.1; Mt 22.42; Jn 7.42. 21:16 Sal 8.2. 21:17 Mr 11.11; Jn 11.18. 21:18 Mr 11.12. 21:20 Mr 11.20, 21. 21:21 Mt 17.20; Lc 17.6; Stg 1.6. 21:22 Mt 7.7; Mr 11.24; Lc 11.9; Stg 5.16. 21:23 Lc 20.21. 21:23 Ex 2.14; Hch 4.7; 7.27. 21:24 Job 5.13. 21:26 Jn 5.35; 10.41, 42. 21:26 Mt 14.5; Mr 6.20. 21:26 Lc 20.6. 21:29 Lc 15.18. 21:29 Jon 3.3. 21:29 Is 55.6, 7; Dn 4.34-37; Mt 3.2; Hch 26.20. 21:31 Lc 7.37-50. 21:32 Mt 3.1. 21:32 Is 35.8; Jer 6.16. 21:32 Lc 3.8-13. 21:33 Sal 80.9; Cnt 8.11; Is 5.1; Jer 2.21. 21:33 Lc 20.9. 21:33 Mt 25.14; Mr 12.1. 21:34 Cnt 8.11. 21:35 2 Cr 36.16. 21:35 2 Cr 24.21. 21:38 Hch 4.27. 21:38 Jn 11.53. 21:39 Hch 2.23. 21:41 Dt 4.26. 21:41 Lc 20.16. 21:42 Sal 118.22; Is 28.16; Mr 12.10; Hch 4.11. 21:43 Mt 8.12. 21:44 Is 8.14. 21:44 Dn 2.44; Zac 12.3. 21:46 Lc 7.16.