9
Re nabey trato re xuban re Dios quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xubij re andex rubanic niquiban chin niquiya' ruk'ij re Dios, y anche' niquiban-va quire' ja chupan re rachoch re Dios re xc'ue' quiq'uin, y re jun jay re' xa vova' chach re ruch'ulef xban-va. Y re jay re' ja quire' rubanic: Chupan re nabey parte c'o jun candelero y jun mesa. Y chach re mesa re' jec'o-va re lok'olaj tak xcana-vay, y re nabey parte re' nibex Santo cha. Y chij can re ruca'n utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re jay re', chire' c'o-va re ruca'n parte re nibex Santísimo cha. Quire' nibex cha roma más santo que chach re nabey parte. Y chupan re ruca'n parte re' c'o jun altar re banon cha k'anapuak y chire' niparox-va re pom. C'o chuka' re cofre chin re ru-trato re Dios. Y ronojel rij re cofre re' de oro, y can quire' chuka' re rupan. Chupan re cofre c'o jun lak re banon cha k'anapuak, y chupan re lak re' c'o ba' maná, re vay re xka-pa chila' chicaj re xquitaj re kavinak xe'c'ue' ajuer can tak xe'c'ue' pa desierto. Chupan re cofre c'o chuka' re ru-vara re Aarón, re xjotayim-pa. Y chuka' c'o re tz'alam tak aboj re anche' xtz'ibas-va can re mandamientos. Xe'ban re je ca'e' querubín quiric'on quixic' pa rue' re cofre, y re' xe'oc chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can chin che ne'ka chiquic'o'x che re Dios can xc'ue-va chire' roma c'o ruk'ij y ru-poder. Y re tz'apebal-rue' re cofre xuc'ut chiquivach re kavinak xe'c'ue' ajuer can che can c'o-va cuyubal-mac. Pero vocame man xtakabij-ta más chij ronojel re'.
Y jac'a quire' xban cha re rachoch re Dios, che re sacerdotes nojel tiempo ye'oc chupan re nabey parte chin niquiban re rusamaj re Dios y chin niquiya' ruk'ij. Jac'a chupan re ruca'n parte, can xe-va re namalaj sacerdote re c'o modo ndoc-apo, y can xe-va jun k'ij ndoc chupan jun juna'. Y tak ndoc-apo, nuc'uaj quiq'uiq'uel re chicop re ye'quimisas y nusuj cha re Dios roma re rumac reja' mismo y roma chuka' re quimac re vinak. Tak c'a nicusas-na re jun rachoch re Dios re', man xabanchique-ta vinak nitiquir ndoc-apo chupan re lugar Santísimo. Y riq'uin re' re Espíritu Santo nuc'ut chakavach che chupan re tiempo tak xbanataj quire', c'amaje-na tik'alajin re andex rubanic niban chin nivil re bey chin ye'bapon re vinak c'a riq'uin re Dios. Y ronojel re' c'o q'uiy cosas nubij chaka chupan re tiempo vocame. Re chicop y re ofrendas re xe'quisuj re sacerdotes cha re Dios re tiempo re', man xe'tiquir-ta xquiban chique re vinak re xe'yi'o ronojel re', che choj-ta xuban re cánma chach re Dios. 10 Roma chupan re nabey trato, xaxe xch'o chij re andex niquitaj, re andex niquikum, y re andex rubanic chin niquijosk'ij-qui'. Y ronojel re' xbex chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can che tiquibana'. Y re' xtiq'uis rubanic c'aja tak re Cristo xte'ka vova' chach re ruch'ulef roma niban chic jun c'ac'a trato. Roma re nabey trato xa más chij re cuerpo xch'o-va.
11 Re Cristo can xpa-yan y xoc jun Namalaj Sacerdote chin re c'ac'a trato re xban kaq'uin re ruc'amom-pa utzil chaka. Re rachoch re Dios re anche' xoc-va re Jesucristo más nem y más jabal. Roma re jay re' man vinak-ta je'banayon richin, mare' k'alaj che man vova-ta chach re ruch'ulef c'o-va. 12 Re Jesucristo can xe-va re jun bey xoc chupan re lugar rubini'an Santísimo re c'o chila' chicaj. Tak reja' xoc chupan re lugar re', man xusuj-ta quiq'uiq'uel achija' tak cabras, y ni xe-ta quiq'uiq'uel alaji' tak vacx, xa can ja reja' mismo re xusuj re ruq'uiq'uel cha re Dios chin che xcuyutaj re kamac, y riq'uin re' xuban chaka che jumul xojcolotaj chach re mac. 13 Chupan can re nabey trato, tak c'o jun vinak re man ch'ajch'oj-ta rubanon re ru-cuerpo chach re Dios, re vinak re' chin che nich'ojch'ojer chach re Dios, tiene que niquimisas jun toro o jun achij cabra o niparox jun novilla, y re ruchajil re novilla y re ruq'uiq'uel re toro, y re ruq'uiq'uel re cabra nichicax chij re vinak re man ch'ajch'oj-ta ru-cuerpo chach re Dios. 14 Vo xa re quiq'uiq'uel y re quichajil re chicop xtiquir xujosk'ij re qui-cuerpo re vinak re', c'alapa' ruq'uiq'uel re Jesucristo man-ta xtitiquir. Reja' can nitiquir nuch'ojersaj re kánma chach re mac re yojc'uan-a pa camic, y nuban chaka che yojtiquir nakaban re rusamaj re c'aslic Dios. Re ruc'aslen reja' ch'ajch'oj y man jun mac xuban, y re ru-poder re Espíritu Santo chin nojel tiempo jare' re xbano cha re Jesucristo che xusuj-ri' cha re Dios chin xquimisas pa ru-cuenta re kamac.
15 Y mare' can ja-va re Jesucristo re nisamajin re c'ac'a trato re xuban re Dios kaq'uin yoj. Y mare' re je'vayon roma re Dios chin ye'oc riq'uin reja', c'o qui-herencia chila' chicaj, roma ja quire' rubin, y re herencia re' chin nojel tiempo. Yoj re yojc'o chupan re tiempo re', c'o ka-herencia chila' chicaj, y quire' chuka' re kavinak re xe'c'ue' chupan re tiempo chin re nabey trato. Re Jesucristo xcom chuka' pa qui-cuenta reje', chin che xe'colotaj chach re quimac. 16 Can xc'atzin che xcom re Jesucristo. Ancha'l nibanataj vova' chuch'ulef, tak jun tata'aj nuban jun vuj y chupan re vuj nubij che tak reja' xticom, re herencia ndoc quichin re rajc'ual. Pero kataman che re herencia man nijach-ta chique tak c'a c'as re tata'aj, tiene que niquiyabej-na che nicom. 17 Y c'aja tak quiminak chic re tata'aj, c'ajare' c'o modo nijach re herencia re ruyi'on can. Pero tak c'a c'as re tata'aj, re vuj banon man jun rajkalen. 18 Y quire' chuka' xban quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Roma nabey xe'quiquimisaj re chicop y xbiyin quiq'uiq'uel. Y ja chire' tak xtiquir-pa re nabey trato. 19 Roma tak re Moisés rubin chic chique re vinak ronojel re nubij chupan re ley re tiene que niquiban, xbo'rc'ama-pa re quiq'uiq'uel re alaji' tak vacx y achija' tak cabras, ba' ya', ba' rusumal oveja re banon pintar che quiak y ba' k'ayis rubini'an hisopo, y c'are' xuchicaj ba' quic' xalon riq'uin ya' chij re vuj chin re ley y chuka' xuchicaj pa quive' conojel re vinak, 20 y re Moisés nubij chique re vinak: Riq'uin re quic' re', ndel che tzij che ja xtz'ucutaj-a re trato re xubij re Dios che nakaban, xcha' re Moisés chique re vinak. 21 Y re Moisés xuchicaj chuka' re quic' chij re rachoch re Dios y chij ronojel re cosas re xque'oc pa rusamaj re Dios. 22 Y chupan re ru-tiempo re ley bama ronojel xe'ch'ojersas che quic', y vo xa manak quic' nibiyin, man nicuyutaj-ta re mac.
Re ruq'uiq'uel re Jesucristo re xbiyin tak xquimisas, camas rajkalen
23 Ancha'l xkabij-yan-ka, re rachoch re Dios re xquiban re kavinak xe'c'ue' ajuer can, can ancha'l-va re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj. Y re rachoch re Dios re xquiban vova' chach re ruch'ulef y ronojel re cosas re jec'o chupan, c'a xe'ch'ojersas-na riq'uin re quiq'uiq'uel re chicop, c'ajare' xe'cusas cha re rusamaj re Dios. Pero como re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj más nem ruk'ij, nic'atzin ruq'uiq'uel Jun re más rajkalen que chach re quiq'uiq'uel re chicop. 24 Mare' re Jesucristo man xoc-ta chupan re rachoch re Dios re banon coma re vinak vova' chuch'ulef chin xusuj-ta ruq'uiq'uel pa kaq'uixel yoj, roma re rubanic re jay re banon coma re vinak, xa ancha'l re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj. Mare' reja' c'a chila' chicaj xbe'oc-va chin nich'o riq'uin re Dios pa kave' yoj. 25 Re Jesucristo man nuban-ta ancha'l xuban re namalaj sacerdote vova' chach re ruch'ulef. Roma re sacerdote ronojel juna' ndoc chupan re lugar rubini'an Santísimo chin nusuj quic', pero mana-ta re ruq'uiq'uel reja' re nusuj. Jac'a re Jesucristo xa jun bey xuban quire' y re quic' re xucusaj can ja re ruq'uiq'uel reja'. 26 Roma xe-ta q'uiy bey xusuj-ri', q'uiy-ta bey xutaj pokan y q'uiy-ta bey xcom, y can-ta quire' rubanom-pa tak xban re ruch'ulef, y chuka' c'a quire-ta nuban chupan re tiempo re'. Pero man quire-ta xuban. Reja' xa jun bey xusuj-ri' chin xcom chin che ndel-a re kamac. Y tak reja' xuban quire', xa c'aja chupan re ruq'uisibal tiempo. 27 Yoj re yoj vinak banon chaka che xaxe jun bey yojcom, y c'are' nipa re juicio. 28 Y quire' chuka' re Jesucristo, reja' xaxe jun bey xcom chin che ja reja' re xkalen re kamac. Y can xtapon-va re k'ij tak reja' xtipa chic jun bey. Pero man chin-ta che ne'com chic-ka jun bey roma re kamac, xa chin che jumul yoje'rucola-ka yoj re kayaben-apo.
9:1 Ex 25.8. 9:2 Ex 26.1. 9:2 Lv 24.5, 6. 9:4 Ex 16.33. 9:4 Nm 17.10. 9:4 Ex 25.16; Dt 10.2. 9:5 Lv 16.2. 9:6 Nm 28.3. 9:7 Ex 30.10. 9:8 Jn 14.6; He 4.15, 16; 10.19. 9:9 Ga 3.21. 9:10 Ro 14.17. 9:10 Nm 19.7. 9:11 He 10.1. 9:11 He 8.2. 9:12 Ap 1.5. 9:12 Dn 9.24; Zac 3.9. 9:13 Lv 16.14; Nm 19.2, 17, 18. 9:14 1 Jn 1.7. 9:14 Ro 1.4; Ef 2.5. 9:15 He 3.1. 9:15 Ro 3.25; 1 Ti 2.5. 9:18 Ex 24.6. 9:19 Ex 24.5-8. 9:19 Lv 14.4; 16.14, 15, 18. 9:20 Ex 24.8; Mt 26.28. 9:21 Ex 29.12; Lv 8.15. 9:22 Lv 17.11. 9:23 He 8.5. 9:24 Ro 8.34; He 6.20; 7.25; 1 Jn 2.1. 9:25 Lv 16.34. 9:26 He 7.27; 10.10; 1 P 3.18. 9:26 1 Co 10.11; Ga 4.4; Ef 1.10. 9:28 Ro 6.10; 1 P 2.24.