2
Hodáay Pákén Ruhay ér kapag
Wahdé Pentikástay* róch átk, sajjahén yakjáh mocch atant. Anágat cha ásmáná yak anchén tawáré átk ke gwashay trondén gwáté at o hamá lóg ke á ódá neshtagatant gwátá mán patát. Áyán bázén áspaymén shahm o shamálah dist ke zobánok dayán har yakkéay sará ér neshtant. Á sajjahén, cha Hodáay Ruhá porr butant o anchosh ke Pákén Ruh áyán wák o twán bakshagá at, dhanni zobánán habar kanagá laggetant.
Á róchán, ásmánay chérá har molk o har kawmay Hodádóstén Yahudi, Urshalimá jahmenend atant. Wahdé é tawár chest but, bázén mardomé yakjáh mocch but o hayrán o habakkah mant, chiá ke harkas cha moridáni dapá wati jenday zobáná eshkonagá at. Gorhá, pa bah mánagi o hayráni gwashtesh: “Bárén, é ke habar kanagá ant Jalili naant? Gorhá che paymá má sajjahén, cha áyáni dapá wati máti zobáná eshkonagá én!? Má, cha Párs, Mád o Ilám, cha Baynolnahrayn, Yahudiah, Kápádukiah, Pontus o Ásiáyá, 10 cha Prijiah, Pampiliah o Mesrá én, cha Libiáay hamá hand o damagán ke Keriniay nazziká ant o anchosh cha Rumá átkagén mardom én, 11 Yahudi o darkawmén§ Yahudi butagén mardom, Kriti o Arab ham. Má sajjahén eshkonagá én ke may zobáná, Hodáay mazanén kárán darshána kanant.” 12 Gorhá pa hayráni cha yakdomiá jostesh kort: “É kár o habaráni máná chi ent?” 13 Bale lahtén pa malandh o maskará gwashagá at: “Sharábá mast o malár kortagant.”
Petros mocchiay démá trána kant
14 Á wahdi, Petros gón á dega yázdahénán pád átk o pa borztawári gón áyán gwashti: “Oo Yahudián o Urshalimay jahmenendán! Sarpad bebét o mani habarán delgósh kanét. 15 É mardom, á dhawlá ke shomá hayála kanét, mast naant. Angat sáhat sabáhay noh* ent. 16 É hamá hál o habar ent ke Yuil nabiá é dhawlá péshgói kortag.
17  ‘Hodá gwashit: “Goddhi róchán sajjahén mardomán cha wati Ruhá sarrécha kanán. Shomay jenek o bachak paygambaria kanant, shomay warná elháma gerant o pirén, wába gendant.
18  Á róchán, wati golám o móledán cha wati Ruhá sarrécha kanán o á ham paygambaria kanant.
19  Borzád mán ásmáná mójezah o ajekkáio jahlád mán zeminá ajabbatén nesháni pésha dárán, hón o ás o mojén dutt.
20  Cha Hodáwanday porshawkatén róchay rasagá pésar, róch tahárdém o máh hónchaka bit.
21  Á róchá, harkas Hodáwanday námá begipt, rakkit.” ’
22 “Oo Esráilián! Delgósh kanét. Anchosh ke shomá wata zánét, Hodáyá shomay nyámá mójezah o ajekkái o ajabbatén nesháni cha Issá Náseriay némagá záher o paddar kort o é dhawlá pa áiá gwáhi dáti. 23 É mard gón Hodáay péshzánti o gisshéntagén shawrá shomay dastá dayag but o shomá gón bédináni komaká salibay sará dratk o kosht. 24 Bale Hodáyá cha mordagán zendag kort o cha markay ranj o azábá rakként,§ chiá ke nabuteni at mark áiá wati panjagáni tahá bedárit, 25 hamá dábá ke Dáudá áiay bárawá péshgói kortag o gwashtag:
‘Man modám Hodáwand wati dém pa démá distag, á mani rástén pahnátá ent, cha hamé sawabá mana nalarzán o nathagalán.
26  Paméshká, delon wassh o zobán shádán ent. Jesm o jánon mán ométay kalátá áráma gipt,
27  chiá ke taw maná mordagáni jaháná yalaha nakanay o wati hamá Pákéná sarhag o pussagá naylay.
28  Taw maná zenday ráh sój dátagant o wati pahnátá maná cha shádmániá sarrécha kanay.’*
29 “Oo brátán! Man pa deljami shomárá gwashán ke may bonpirok Dáud mort, kabr o kapon but o áiay kabr tán maróchi may gwará hastent. 30 Bale á paygambaré at o zántagati Hodáyá sawgend wártag o kawl kortag ke cha áiay naslá yakkéá, áiay bádsháhiay tahtay sará nádénit. 31 Dáudá cha péshá, áyókén róch distagatant o Masihay jáh janagay bárawá gwashtagati ke á na mordagáni jaháná yalah kanaga bit o na áiay jóna sarhit o pussit. 32 Hodáyá Issá Masih zendag kort o má sajjahén é rástiay sháhed én. 33 Á, Hodáay rástén némagá borzád barag but. Cha Petá, wádah dátagén Pákén Ruh áiá raset o hamá dhawlá ke shomá gendag o eshkonagá ét, nun Pákén Ruhi békesás bakshetag. 34 Chiá ke Dáud wat ásmáná borzád nashot, bale gwashtagi: ‘Hodáwandá gón mani Hodáwandá§gwasht, “mani rástén némagá benend 35  tán hamá wahdá ke tai dozhmenán tai pádáni chéray padag o chárchóbahé bekanán.” ’*
36 “Paméshká, Esráilay sajjahén kawm allam bezánt, hamá Issá ke shomá salib kasshet, Hodáyá Hodáwand o Masih kortag.” 37 Wahdé mardomán é habar eshkotant, báz del padard butant o gón Petros o á dega kásedán gwashtesh: “Oo brátán! Má chón bekanén?”
38 Petrosá gón áyán gwasht: “Cha wati gonáhán pashómán bebét o cha shomá harkas Issá Masihay námá pákshódi bekant, tán Hodá shomay gonáhán bebakshit. Á wahdá shomárá Hodáay Pákén Ruh, tohpah o thékia rasit. 39 Hodáwanday é labz o kawl éwak o tahná pa shomá naent, pa shomay chokk o óbádag o á dega durén hand o damagáni hamá mardomán ent ham, ke may Hodáwandén Hodá áyán wati kerrá tawára kant.”
40 Petrosá, á, pant o sój dayáná kaddhan§ kort o gwashtant: “Watá cha é gomráhén nasl o padréchá berakkénét.” 41 Gorhá, hamáyán ke áiay kolaw o paygám zort, pákshódi ham kort o á róchá, kesás say hazár mardom gón báwarmandán hór but. 42 Áyán, pa kásedáni dars o sabaká, pa sharikdárén zendá, pa nánay bahr kanag* o pa dwáyá, watá nadr kort. 43 Sajjahénáni delá bimm o torsé nesht o cha kásedán mójezah o ajabbatén nesháni záher o paddara but.
Báwarmandáni sharikdárén zend
44 Sajjahén báwarmand, gón yakdegará hór o sajjahén mál o hastiá sharikdár atant. 45 Áyán wati mál o melkat bahá o nadra kort o harkasay garaz o zaluratáni sará, sajjahénáni nyámá bahra kortant. 46 Á, har róch gón hamdeli, mazanén parasteshgáhá moccha butant o wati lógán ham pa wasshi o delsetki nánesh bahra kort o hórigá warákesha wárt. 47 Hodáesh satá o saná kort o sajjahén mahluká á dóst atant. Hodáwand ham róch pa róch rakkéntagén mardomán géshá cha géshter kanán at.
* 2:1 2:1 Pentikást, bezán rón o móshay aid. 2:7 2:7 Bah mánag, bezán sakk hayrán bayag, boh bayag. 2:9 2:9 Á wahdá, Ásiáay máná annugén Torkiahay rónendi némag at. § 2:11 2:11 Darkawm, bezán á ke Yahudi naant. * 2:15 2:15 Asligén Yunáni nebeshtánka gwashit: “Róchay saymi sáhat”. Yahudiáni róchay hesáb, sáhat sohbay shashá bongéja but. 2:19 2:19 Ajekkái, bezán mójezah, hayrán kanókén kár. 2:21 2:21 Yuil Nabiay Ketáb, bahr 2, band 28–32. § 2:24 2:24 Rakkénag, bezán neját dayag, bacchénag. * 2:28 2:28 Zabur 16:8–11. 2:31 2:31 Zabur 16:10. 2:33 2:33 Békesás, bezán sakk báz, béandázah, béhesáb. § 2:34 2:34 “Mani Hodáwand” bezán Issá Masih. * 2:35 2:35 Zabur 110:1. 2:38 2:38 Pashómán bayag, bezán tawbah kanag. 2:39 2:39 Albat, báyad bezánén Hodá sajjahén mardomán wati kerrá lóthit. § 2:40 2:40 Kaddhan, bezán mohrén tákid, hokm. * 2:42 2:42 Pa Issáay goddhi shámay yátmáná, áiay báwarmand nán o sharáb bahra kanant.