16
Timutáusay hamráhi
Padá Pulos, Derbeh o Lestrahay shahrán átk o raset. Lestrahá, Timutáus námén moridé hastat ke áiay mát báwarmandén Yahudi o pet Yunánié at. Lestrah o Ekoniahay brátáni nyámá Timutáus báz néknámén mardé at. Pulosay wáhag at ke Timutáusá wati sát o sapará hamráh bekant, paméshká cha rawagá pésar, pa Yahudiáni háterá sonnati kanáént, chiá ke á hand o damagáni sajjahén mardomán zántagat ke Timutáusay pet Yunánié. Shahr pa shahr tarrán butant o cha Urshalimaykásed o kamásháni gisshéntagén ráh o rahbandán,* brátesh pa mannagá sahig o sarpada kortant. É dhawlá, kelisáyáni báwarmand róch pa róch géshtera butant o báwaresh ham mohrtera but.
Pulosay elhám
Pulos o áiay hamráh cha Prijiah o Galátiahay damagán gwastant, chiá ke Pákén Ruhá á, Ásiáay damagá Hodáay habaray rasénag o sheng kanagá makan kortant. Wahdé Misiahay simsarán rasetant, Bitiniahay némagá rawagay johdesh kort bale Issáay Ruhá pa óday rawagá naeshtant. Gorhá cha Misiahá gwazán but o Truásay bandená átkant. Hamódá shapá Pulosá yak Makduni mardé pa shobén dist ke óshtátagat o mennat kanán at ke “daryáyá begwázén, Makduniahá byá o márá komak kan.” 10 Cha é shobéná rand, má pa Makduniahay rasagá eshtáp kort, chiá ke cha é shobéná deljam butén, Hodáay razá hamesh ent ke má berawén o wasshén mestágá óday mardománi nyámá sheng o tálán bekanén.
Lidiahay báwarmandi
11 Má cha Truásá bójigá swár but o dém pa Sámutrákiay jazirahá shotén. Domi róchá cha ódá Nyápulisay bandená átk o rasetén. 12 Cha ódá Pilipiá shotén, ke Makduniahay á bahray§ mazanén shahré o Rumiáni menendjáh ent o tán chizzé róchá hamódá mahtal butén. 13  Shabbatay róchá, cha shahray darwázagá dar kapt o kawray lambá shotén. May hayál at balkén ódá Yahudiáni zegr o dwáay jágahé bebit. Hamódá neshtén o gón lahtén janéná ke pa zegr o dwáyá átkagatant, habará goláésh butén. 14 Janénáni nyámá, Lidiah námén Hodátorsén* janéné ham gón at ke Tyátirahay shahray mardomé at o jamurangén gránkimmatén god bahá kanóké at. Á Pulosay habarán gósh dáragá at ke Hodáwandá áiay delay chamm pach kortant o áiá Pulosay habar mannetant. 15 Lidiahá gón wati lógay sajjahén mardomán pákshódi kort. Pákshódiá rand, áiá dazbandi kort o gwasht: “Agan shomá maná Hodáwandén Issáay hakkén mannógeré zánét, gorhá byáét mani lógá bedárét.” Lidiahá gón wati bázén gwashagá márá mannént.
Pulos o Silás bandijáhá
16 Yak róché má zegr o dwáay jágahá rawagá atén, móledé distén. Móledá jenné per at ke cha áiay zórá gaybguia kort o cha eshiá pa wati hodábondán bázén zarr o mália katthet. 17 Á, Pulos o may randá átk o pa kukkár gwashagá at ke “é mardom, borzén arshay Hodáay hezmatkár ant o shomárá rakkénagay yak ráhé sója dayant.” 18 Áiá tán báz róchá anchosh gwashán kort. Godhsará, Pulos delrésh o bézár but, chakki tarrént o gón jenná gwashti: “Man tará pa Issá Masihay námá hokma dayán ke cha eshiá dar kap.” Hamá damáná jenn cha áiá dar átk. 19 Wahdé móleday hodábondán dist ke áyáni nap o katthay omét halás but, gorhá áyán Pulos o Silás gept, kasshán kort o bázárá, shahray masteráni kerrá bortant. 20 Káziáni démá pésh kortant o gwashtesh: “É mardom Yahudi ant o may shahrá jérhah o pléndhi kanagá ant. 21 Má Rumi én o é márá anchén dód o rabédag tálim dayagá ant ke áyáni mannag o kár bandag pa má rawá naent.” 22 É dega mardom ham gón but o Pulos o Silasay démá óshtátant. Shahray masterán parmán dátant ke Pulos o Silasay pocchán bekasshant o áyán latth bejanant. 23 Cha bázén latth o kotthá rand, bandijáhá bort o bandesh kortant. Bandijáhay negahpánesh parmán dát ke áyáni negahpániá sharr delgósh bekant. 24 Hamé hokmay sará, bandijáhay negahpáná bandijáhay tók tóki kóthiá bortant o áyáni pád konthband kortant.
25 Shapnémá, Pulos o Silás jélay tahá dwá kanán, Hodáyá satá kanagá atant. É dega bandig gósh dáragá atant. 26 Anágat, mazanén zeminchandhé but ke bandijáhay bonred, sorag o jombagá lagget. Hamá damáná, sajjahén darwázag pach butant o jéliáni zamzil botkant. 27 Jélay negahpán, cha wábá pach larzet o ágáh but, disti ke bandijáhay sajjahén darwázag pach ant, gománi kort ke kaydi tatkag o shotagant. Nun pa watkoshiá zahmi kasshet. 28 Bale Pulosá tawár kort o gwasht: “Watá táwán maday, má sajjahén wati jágahá én.” 29 Jélay negahpáná cherágé lóthet o tacháná bandijáhay tóká shot o gón drahagá Pulos o Silásay pádán kapt. 30 Á cha jélá dar kortant o gwashti: “Oo wájahán! Man pa wati rakkagá ché bekanán?” 31 Áyán passaw dát: “Hodáwandén Issáay sará imán byár gorhá taw o tai lógay sajjahén mardoma rakkét.” 32 Áyán Hodáwandén Issáay wasshén kolaw pa áiá o áiay lógay sajjahén mardomán rasént. 33 Shapay wahdá, Pulos o Silási gón wat bortant o áyáni thappi shoshtant. Á o áiay lógay mardomán hamá damáná pákshódi kort. 34 Randá áiá wati lógá bort o warag dátant, áiay jend o áiay lógay sajjahén mardom, cha áiay Hodábáwariá gal o shádán butant.
35 Domi róchá, kázián wati kárdár jélay negahpánay gwará ráh dátant ke “é mardomán yalah beday.” 36 Jélay negahpáná Pulos hál dát o gwasht: “Maná cha káziáni némagá parmán rasetag ke shomárá yalah bedayán. Paméshká shomá pa wasshi o salámati berawét.” 37 Pulosá passaw dát: “Má Rumi báshendah§ én, bale é shahray masterán, márá bé hokmay borragá shahray mardománi démá janáéntag o jél kortag. Nun, á chérokái márá cha jélá kasshaga lóthant. Chosha nabit, báyad ent páde wat hamedá byáyant o márá dar bekanant.” 38 Kárdárán, é passaw pa kázián rasént. Wahdé sahig butant ke á doén Rumi báshendah ant, torsetesh. 39 Nun wat áyáni kerrá átkant o cha áyán pahelliesh lóthet o mennatwár butant ke cha é shahrá berawant. 40 Cha bandijáhá dar áyagá rand, Pulos o Silás Lidiahay lógá shotant o gón báwarmandán* gend o nendesh kort, delbaddhiesh dátant ke wati imánay sará mohr o káhem bóshtant o padá cha Pilipiay shahrá dar kapt o shotant.
* 16:4 16:4 Bechár: Kásedáni Kár 15: 20, 29. 16:9 16:9 Á zamánagay Makduniahá, maróchigén Yunánay shomáli bahr ham gón at. 16:10 16:10 Cha ed o rand, é Ketábay nebisók, bezán Luká, wat jáhé jáhé gón ent. § 16:12 16:12 Á zamánagá, Makduniahay chár bahr butagant. * 16:14 16:14 Hodátorsay máná esh ent ke Lidiah darkawmén báwarmandé at. 16:14 16:14 Jamu, rangé ke Pársiá banafsh o Orduá banafshi gwashanti. Jamu gránkimmatén rangé at. 16:26 16:26 Bonred, bezán lóg yá diwáléay awali o johlterén red. § 16:37 16:37 Báshendah, bezán shahrwand. Rumay chérdastén kawmáni báz kammén mardom Rumi báshendah atant. * 16:40 16:40 Asligén Yunáni nebeshtánka gwashit: “gón brátán”.