5
Gerasa macʉ̃ ca wãtĩa jãa ecoricʉ
(Mt 8.28-34; Lc 8.26-39)
To biro bii, ʉtabʉcʉra ape nʉña Gerasa yepapʉre tĩa ea waaupa. Jesús cʉ̃ ca maa nʉcãrije menara, jĩcʉ̃ ʉmʉ ca wãtĩ jãa ecoricʉ, maja operi watoapʉ ca niirucuricʉ eaupi. Jĩcʉ̃ ʉno peera jiaricʉ méé, come daari mena cãare jiaricʉ ʉno méé niiupi. Biirãpʉa paʉ tiiri come daari mena cʉ̃ dʉporire, cʉ̃ amorire cʉ̃ja ca jiamijata cãare, tʉ̃a jude batecãrucuupi, jĩcʉ̃ ʉno peera do biro cʉ̃ja ca tiitiropʉ. Ʉmʉrecori, ñamiri, ʉ̃tãgʉʉripʉ, maja operi watoaripʉ cʉ̃ majuropeera ʉ̃tãgaaripʉ ñaatua, acaro bui, waa nucũ yujurucuupi. To biri Jesús're yoaropʉra cʉ̃re ĩari, ũmaa doo, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena cʉ̃ jʉguero ea nuuri, o biro cʉ̃re ĩi acaro buiupi:
—Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ ati ʉmʉreco niipetiropʉre Ca Doti Niigʉ Macʉ̃, yʉre pato wãcõticãña, Ʉmʉreco Pacʉ mena mʉre yʉ ĩi, ñañaro yʉ ca tamʉoro yʉre tiiticãña —ĩiupi.
—To cõrora anipʉre witi waagʉja —Jesús cʉ̃ ca ĩiro macã, atere to biro ĩiupi.
To biro cʉ̃ ca ĩiro:
—¿Do biro mʉ wãme cʉtiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi Jesús. To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ pea:
—Paʉ jãa ca niirije niiri, Legión yʉ wãme cʉti —cʉ̃re ĩi yʉʉupi.
10 “Ape yepapʉ jãare tiicojo cõaticãña,” bʉaro ĩi jãiupa Jesús're.
11 Tii tabe jʉguero, ʉ̃tãgʉ pʉtore paʉ ecaricarã yejea baa niiupa. 12 Wãtĩa, bojocʉpʉre ca niirã pea:
—Ĩijã, yejeapʉre jãare jãa dotiya —cʉ̃re ĩi jãiupa.
13 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃japʉre cʉ̃jare jãa dotiupi. To biri cʉ̃pʉre ca niiricarã witi waari, yejeapʉre jãaupa. Yejea dos mil peti ca niiricarã pea, wãtĩa cʉ̃japʉre cʉ̃ja ca jãarora ũmaa mecʉ̃ bua waa, ʉtabʉcʉrapʉ ñaañua, dua peticoaupa.
14 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩarã, yejeare ca cote niiricarã pea yoari méé ũmaa tua waari, macã macãrãre, ñucã macã tʉjaro macãrãre, to biro ca biiriquere cʉ̃jare wederã waaupa. Bojoca pea teere tʉorã, to biro ca biiriquere ĩarã waaupa. 15 Jesús cʉ̃ ca niiropʉ earã, paʉ wãtĩa ca jãa ecomiricʉre juti jãñacãri, añuro tʉgoeña bojoca catigʉpʉ cʉ̃ ca duwiro ĩari, bʉaro uwiupa. 16 Ca wãtĩa jãa ecomiricʉ cʉ̃ ca biiriquere, yejea cʉ̃ja ca biiriquere ca ĩaricarã pea, “O biro biijãwʉ,” cʉ̃jare ĩi wedeupa. 17 Teere tʉori, “Aperopʉ waacoagʉja. Jãa ca niiri tabere niiticãña,” cʉ̃re ĩiupa Jesús're.
18 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús waagʉ, cʉ̃ ca bua jãarora, paʉ wãtĩa cʉ̃ja ca jãñagʉre cʉ̃ ca catioricʉ pea, cʉ̃ mena waarʉgʉ cʉ̃re jãimiupi. 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea:
—Mʉ yaarã pʉto pee tua waari, Ʉmʉreco Pacʉ mʉre cʉ̃ ca tiirique niipetirijere, mʉre cʉ̃ ca ĩa boo pacariquere, wede peoticãña mʉ yaarãre —cʉ̃re boca ĩicãupi.
20 To biro Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tua waa, Decápolis yepare ca niiri macãri macãrãre niipetirije Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca tiiriquere wedeupi. Teere tʉorã, niipetirã bojoca do biro pee ĩi majiticãupa.
Jairo macõ, to biri Jesús jutiro ca padeñarico
(Mt 9.18-26; Lc 8.40-56)
21 Jesús ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ ca niiricʉ cʉ̃ ca tua tĩa earo jiro, paʉ bojoca cʉ̃re nea pooupa. Cʉ̃ pea tiira tʉjaropʉra tua nʉcãupi. 22 Tii tabere jĩcʉ̃ nea poo juu buerica wii wiogʉ, Jairo ca wãme cʉtigʉ eaupi. Jesús're ĩari, cʉ̃ pʉto cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waa:
23 —Yʉ macõacã dia waagopʉ tiijãwo. Doori, mʉ amo mena cõre ñia peogʉ dooya, diarique ametʉa, cati, cõ biijato ĩigʉ —bʉaro cʉ̃re ĩiupi.
24 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús, Jairo mena cʉ̃ ca waa nʉnʉa waaro, paʉ bojoca cʉ̃re bapa cʉti waarã, ʉta bijaroacã ameri tuutu nʉnʉa waaupa. 25 Cʉ̃ja patoacã watoare niiupo jĩcõ nomio, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri cʉ̃mari peti ca díi tatitirije* ca diarique cʉti niigo. 26 Paʉ ʉco tiiri majare ʉco tii doti, wapa tiima ĩigo, cõ ca cʉomiriquere noni peoticãupo. To biro tii pacago ametʉaricaro maniro, bʉaro jañuro ñañaro bii nʉnʉa waaupo. 27 To biri Jesús yee maquẽre queti tʉori, bojoca watoapʉ cʉ̃ jiro pee waari, cʉ̃ jutirore padeñaupo, 28 “Cʉ̃ jutirore yʉ ca padeña eyorije mena wadora, yʉ diarique ametʉarucu,” ĩi tʉgoeñari, to biro tiiupo. 29 Cʉ̃ jutirore cõ ca padeñarije menara, ca díi waarije tatiupe. To cõrora cõ upʉri diarique manigo cõ ca tuarijere tʉgoeña majiupo. 30 Jesús pee cãa, cʉ̃ ca tʉgoeña tutuarije to ca witi ũmaa waaro tʉgoeña majiri, bojoca peere amojode ĩa:
—¿Ñiru yʉ jutirore cʉ̃ padeñajãri? —ĩi jãiñaupi.
31 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉori, cʉ̃ buerã pea o biro ĩiupa:
—¿Paʉ bojoca ʉta bijaroacã cʉ̃ja ca tuumicõa nʉnʉa dooro ĩa pacagʉ, “¿Noa yʉre cʉ̃ja padeñati?” mʉ ĩiti? —ĩiupa.
32 To biro cʉ̃ja ca ĩi pacaro, Jesús pea cʉ̃ weja ca niirãre ĩacã niiupi, “¿Noa peti cʉ̃ja padeñabujapari?” ĩigʉ. 33 To cõrora cõ pea, bʉaro uwi nanarique mena cõre ca biiriquere majiri, cʉ̃ pʉto waa, ãjʉro jupea mena ea nuu waari, cõre ca biiriquere díámacʉ̃ cʉ̃re wede peoticãupo. 34 Jesús pea o biro cõre ĩiupi:
—Macõ, “Jesús yʉre catiocãrucumi,” mʉ ca ĩi tʉgoeña bayirijera mʉ diariquere ametʉene. Mee, diarique manigopʉ tʉgoeñarique paitigora tua waagoja —ĩiupi.
35 Ména Jesús cʉ̃ ca wede niirora eaupa jĩcãrã nea poo juu buerica wii wiogʉ yaa wii macãrã, wimago pacʉre:
—Mee, mʉ macõ bii yaicoajãwo. Ñee tiigʉ cõro ca buegʉre bʉaro mʉ pato wãcõticu —cʉ̃re ĩirã earã.
36 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeetigʉra, o biro ĩiupi nea poo juu buerica wii wiogʉre:
—Uwieto. Díámacʉ̃ra tʉo nʉnʉjeecãña —cʉ̃re ĩiupi.
37 To biro ĩi, Pedro, Santiago, cʉ̃ bai Juan, cʉ̃ja wadore bapa cʉti waarique booupi. 38 Nea poo juu buerica wii wiogʉ yaa wiipʉ ea waarã, bojoca cʉ̃ja ca oti acaro bui niiro 39 jãa eari, o biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús:
—¿Ñee tiirã to biirije peti mʉja acaro bui oti yugui niiti? Wãmo bii yaigo méé biimo. Cãnigo tiimo —ĩiupi.
40 To biro cʉ̃ ca ĩiro, bojoca pea boca buicãupa. Jesús pea too ca niirã niipetirãre witi waa dotiri, cõ pacʉ, cõ paco, to biri cʉ̃ ca bapa cʉti waaricarã mena wado wãmo cõ ca niiropʉre jãa waaupi. 41 Jãa ea, cõ amore ñeeri, o biro cõre ĩiupi:
—Talita cumi. (“ ‘¡Wimago, wãmʉ nʉcãña!’ mʉre yʉ ĩi,” ca ĩiri wãmere).
42 To biro cʉ̃ ca ĩiro jiroacãra, wãmo, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiri cʉ̃mari ca cʉogo pea, wãmʉ nʉcã, waaupo. To biro cõ ca biiro, bojoca pea ĩa ʉcʉacoa, do biro pee ĩi majiticãupa. 43 Jesús pea, jĩcʉ̃ ʉno peerena teere wede dotitiupi. Jiro wãmore baarique eca dotiupi.
* 5:25 5.25 Beti oco. Lv 15.25-27.