MIKEJA
Miquéias
Ekarotopo
Mikeja urutõme kynexine Izaja isene ahtao. Tonuruse ynororo pata pitiko po Juta nonory po ikurenae. Juta tõ tonese eya iirypyryme, Izyraeu tõ samo. Naeroro Juta tõ wãnopyry poko Ritonõpo a Izyraeu tõ wãnohtopõpyry saaro torẽtyke nexiase. Yrome kure Ritonõpo mana; typoetory tõ wãnohnõko repe, yrome toto rypyry korokãko roropa mana.
Ekarõko: kure rokẽ exĩko Tuisame Ritonõpo ahtao (Mikeja 4.1-4). Imeĩpo tuisa konõto enurũko Tawi paryme, Perẽ po. Osepeme ehtoh sero nono po enehnõko mana (Mikeja 5.2-4). Oty se Ritonõpo nae typoetory tomo a? Ynara se mã ynororo kyya xine: zae ehtoh riry poko, imehnõ pyno kuehtohkomo yronymyryme te, tomeseke sã Kuesẽkõ omiry omipona kuehtohkomo, enara (Mikeja 6.8).
Sero pape ao
Izyraeu tõ wãnopyry poko 1.1—3.12
Toto pynanopyry poko 4.1—5.15
Kure ehtoh eraximary poko 6.1—7.20
1
Sero nase Ritonõpo omiryme, inekarohpyry Mikeja a, Moresete pono. Senohne enepotoh tonõ tonese Mikeja a pata Samaria põkõ poko, Jerusarẽ põkõ poko roropa, tuisame Jotão ahtao te, Akaze ahtao te, Ezekia ahtao roropa Juta tõ nonory po.
Samaria wãnohtopo
Etatoko ke, ahno tõ emero;
otato ehtoko, sero nono põkõ porehme!
Ritonõpo Imehxo Exikety ohxirotorỹko mana.
Etatoko ke! Tytapyĩ tae kapu ae oturũko mana.
Oehnõko Ritonõpo mana tosary kurã poe;
Yhtõko mana toytotohme ypy tõ emory tõ poro.
Mame ipupuru tõ zopino ypy tõ tunatãko mã kehko;
moronapu sã mã kehko apoto htao;
sararakame ytõko mã jakanahmã pona tuna sararakaneme samo.
Morohne emero exĩko mana Izyraeu tõ iirypyryme toehse exiryke. Ritonõpo omiry omipona pyra toehse toh nexiase. Onoky pokoino aomiry omipona pyra toehse Izyraeu tõ nae? Samaria põkõ pokoino! Onokãkõ pokoino tyneponãmary eahmatoh tonõ tyrise Juta tõ nonory po? Jerusarẽ põkõ pokoino! Morara exiryke ynara ãko Ritonõpo mana:
— Pata Samaria ripõko ase ipapyhpyryme ona po; tupito sã tyripõko ase, uwa zoko tõ arykatoh esaryme. Topu tõ pata ritoh tonõ, emãko ase ypy myhtokoxi jakanahmã pona, mame Samaria tapyi tõ apõ tõ osenẽko mã kehko. Mokaro neponãmary emero tytohkasẽme exĩko mã kehko. Mõkomo kurã emero ahno nekarohpyry, nohpo epehpyryme oneponãmarykõ tapyĩ tao tyahkasẽme exĩko mana, oneponãmarykõ emero tumuhxihmasẽme exĩko mã kehko, typahsẽme rokene. Moro mõkomo, topekahse Samaria põkomo a tineru ke, nohpo tõ epehpyry ke. Naeroro seromaroro morohne tarosẽme exĩko epetõkara a imehnõ poko exiketomo a ekarotohme, imepỹ neponãmary eahmatoh tao.
Epetõkara ameke pyra toehse Jerusarẽ poko
Morara exiryke ihnamõko ase, xitãko, kui ãko ase sam karyke. Jemynyhmaryme tysapatuke pyra ytoytõko ase tupoke pyra roropa. Ho ho ãko ase kaikuxi samo. Kui kui ãko ase awexituruze sã roropa. Ynara exiryke, Samaria põkõ apurotopõpyrykõ ekurãkasaromepyra mana. Juta tõ enahkatoh oehsasaka roropa mana. Toto enahkatoh toeporehkase pata Jerusarẽ omõtoh pona, wekyry tõ esaka.
10 Kuepekõkara onurupyra ehtoko Kate po kyporemãkatopõpyrykõ poko. Xitara ehtoko. Pete-Reafara põkomo, epukatoko nono pona ihnamoryme typynanohneke pyra oexirykõke. 11 Pata Sapia põkomo, ytotoko tupoke pyra oporemãkananõ namoto tõme, ehxirõko matose. Zaanã põkomo, tũtara ehtoko apatarykõ poe. Pete-Eseu põkõ xitary etaryhtao oya xine, zuaro exĩko matose, ãkorehmasaromepyra mã toto. 12 Takorehmarykõ eraximãko Marote põkõ mã repe, popyra ehtoh tonehpose Ritonõpo a exiryke Jerusarẽ pona. 13 Rakixi põkomo, kawaru tõ imyhtoko kahu tõ pokona oepatohkõme! Awãnohtohkõ oehsasaka mana. Amarokomo a Izyraeu tõ typoenohse iirypyrykõ poko, moro ke Jerusarẽ põkõ tarose oya xine tyyrypyrykõ poko toto ehtohme. 14 Naeroro seromaroro Juta põkomo, osekazumatoko pata Moresete-Kate põkomo a. Pata Akazipe põkõ ahno apoitohme sã exĩko mã toto Izyraeu tuisary tomo a.
15 Ynara ãko Ritonõpo mana:
— Pata Maresa põkõ ekarõko ase epetõkara a, apatarykõ poremãkãko mã toto. Izyraeu tõ tuisary ytõko mã toto otonẽse eutary Aturã aka. 16 Juta põkomo oũsetykõ isahkatoko opoenõ hnamoryme, toto pyno oexirykõke. Merehkusasame ehtoko kurumu samo, opoenõ tarosẽme exĩko exiryke owinoino xine oepetõkara esaka, toto namotome ehtohme.