44
Kuesẽkõ toiroro Ritonõpome mana
Ynara ãko Ritonõpo Kuesẽkomo:
“Etako pahne, Izyraeu, ypoetoryme mase, ynymenekahpyry.
Ywy, Ritonõpo, Orihpõkõme ase;
takorehmase mexiase ya oenurutopõpyry poe.
Izyraeu, ypoetorymano, enaromyra exiko opyno jexiryke,
ynymenekahpyryme mase ymaro oehtohme.
Konopo enehpõko ase ona tonorẽ po,
iporiry tõ rĩko ase serere katohme nono tonorẽ poro.
Moro saaro Juzenu kuãnõko ase opoenõ pona, apakõ pona roropa,
kure ehtoh ekarõko roropa ase apakomo a.
Kure rokẽ emãnõko mã toto onahpoty samo
konopo itamurume toehse ahtao,
saukeiru tõ sã roropa ahtaketõ iporiry tõ ehpio.
 
“Imeimehnõ Izyraeu tõ maro oximaro exĩko mã toto.
Toitoine ynara ãko: ‘Ywy ase Ritonõpo poetoryme;’
imepỹ Jakome osesehpãko mana;
imepỹ ropa imerõko mana tomary pokona:
‘Ritonõpo Jesẽme mana;’
imepỹ roropa esehpãko mana Izyraeume tosetyme.”
 
Ynara ãko Ritonõpo mana Izyraeu tõ tuisary, Izyraeu tõ Ewomane, Jamihmehxo Exikety:
“Ywy ase Apitorymano te, Etyhpyrymãme roropa,
toiroro Ritonõpome ase, imepỹ ritõ pyra mana.
Imepỹ ysã exikety pyra mana,
ynyrihpyry riry waro exikety pyra.
Zuaro awahtao kaxiko ya emero Izyraeu ehtopõpyry poko,
apitotopõpyry poe orẽpyra Izyraeu tyrise ahtao ya tarona,
kaxiko roropa Izyraeu ehtoh poko taroino sero etyhpyry pona.
Ypoetory tomo, enaromyra ehtoko, oserehpyra ehtoko!
Zuaro matose, moino ro pake ehtopõpyry poe,
oturuase senohne ehtoh poko.
Eneneme matose ajohpe pyra jomiry ehtoh poko.
Imepỹ ritõ nae? Arypyra! Imepỹ oewomane pyra mana;
onenepitopyra exiase.”
Imehnõ neponãmary eahmary popyra
Mokaro tyneponãmarykõ rinanõ popyra mã toto. Inyrityã roropa isehxo aexityã popyra mã toto. Tynyrityã eahmananõ tuaro pyra mã toto, tonure pyra roropa mã toto, naeroro ehxirõko mã toto. 10 Popyra mana tyneponãmarykõ riryhtao, metau risemy, eahmatohme ritõme samo. 11 Mokaro eahmananõ emero ehxirõko mã toto. Tykyryry axikananõ ahnome rokẽ mã toto; ime pyra. Ah oximõme noehno toto, osenepose Apiakane ẽpataka! Moroto oserehnõko mã toto, ehxirõko mã toto.
12 Metau poko erohkety metau zokonaka apoĩko, ipoko erohnõko mana apoto po tapory jamihmã ke, mate ke etaetapãko mana, isene exikety panõme ehtohme. Mame aerokuruhtao omise exĩko mana, tuna se, etaehnõko roropa.
13 Mokyro wewe poko erohkety wewe kuhnõko mana eary ke, imerotoh ke ikuhtoh rĩko mana wewe pokona. Imeĩpo tykyryry ke, tapema tõkehko ke ahno panõ enekure exikety axikãko mana, nuasemã panono, ritõ eahmatoh taka tyritohme. 14 Itu htaka ytõko wewe axikane mana wewe akohse; otarame apupari menekãko mana, otarame wewe xipirexite, otarame karawario. Arypyra ahtao otarame pinieiro arykãko mana ahtatohme tohxikase ahtao konopo a.
15 Moro wewe zokonaka apotopokõme tyrĩko mana; jahkãko mana axitũ potu ehtohme, wyi ekeitohme roropa. Wewe zokonaka akoĩpyry axikãko mana tyneponãmary ritohme; mame tosekumuru po tynaxikahpyry eahmãko mana. 16 Moro sã wewe zokonaka apotopokõme exĩko apoto zukatohme; tõsẽ purũko mokyro mana, otuhnõko mana tuesapare exĩko. Axitũ exĩko roropa mana, mame ynara ãko: “Apoto kurã sero! Axitũ potu toehse ywy!” 17 Moro wewe zokonaka akoĩpyry ke ahno panõ axikãko mã ynororo, tyneponãmaryme. Imeĩpo tosekumuru po porohnõko mana mokyro eahmaryme. Oturũko mana eya: “Omoro mase yritõme; kypynanohko!” ãko.
18 Morara exiketõ mã tuaro pyra mã toto ipunaka. Tonuru apurũko mã toto, mame tonurãkara sã osenuhmasaromepyra mã toto; tõsenetupuhtohkõ apurũko roropa mã toto; onenetupuhpyra mã toto. 19 Mokyro wewe axikane tuaro pyra mã ipunaka. Ynara kary tyya waro ehsaromepyra mana: “Moro wewe ke zokonaka apoto zukano; wyi ekeino te, tõsẽ puruno te, otuhno. Mame wewe zokonaka akoĩpyry ke ynaxikahpyry xihpyry yrino. Taro ase seromaroro wewe akoĩpyry eahmãko!”
20 Ahno naxikahpyry eahmary toiparo rokẽ mana; oruno enapyry sã mana. Mokyro wewe eahmaneme exikety zae osenetupuhpyra mana, tonekunohse rokẽ mana, osepynanohsaromepyra. Ynara kasaromepyra mana: “Sero ynaxikahpyry jemah po ajohpe rokẽ mana, ritõ kara mose ro,” kasaromepyra mana.
Ritonõpo Kypynanohnekomo
21 Ynara ãko Ritonõpo mana:
“Izyraeu tomo, wenikehpyra ehtoko sero poko!
Wenikehpyra ehtoko ypoetoryme oehtohkõ poko.
Kyriatose ypoetoryme oehtohkõme,
jũme wenikehpyra exĩko ase opoko xine.
22 Popyra oehtohkõ ykorokase, oorypyrykõ roropa emero;
osenepyra toehse mã kehko akurũ esahpyry samo.
Osehtoko ropa ya Opynanohneme jexiryke.”
 
23 Okohtatoko oseahmarykõme, kapuaõkomo!
Okohtatoko nono ao exiketomo!
Okohtatoko atãkyemarykõme ypy tomo te, wewe tõ te, emero itu htaõ kõ maro!
Imehxo toexiry tonepose Ritonõpo a typoetory tõ Izyraeu tõ pynanopyryke eya.
 
24 Kuesẽkõ, Izyraeu tõ Pynanohne, ynara ãko:
“Ypoetory tomo, ywy ase Orihpõkomo;
enurupyra ro awahtao xine kyriatose.
Toiroro, senohne emero Rihpõme ase;
myahxo kapu yrine te, sero nono yrine roropa, takorehmaneke pyra.
25 Imeĩpo ehtoh ekaronanõ tyrĩko ase putupyra exiketõme,
urutõ ajohpãkõ omiry ae onyripopyra ase.
Tuaro exiketõ omiry tyrĩko ase zae pyra,
zuaro toto ehtoh enepõko ase zuaro pyra ehtoh samo.
26 Yrome ypoetory ynara karyhtao:
‘Taroino ynara exĩko mana,’ karyhtao te,
jomiry aroporyhtao josenetupuhtoh enepotohme,
morohne ripõko ase rahkene zae jehtoh waro imehnõ ehtohme.
Ynara ãko ase, pata Jerusarẽ pona ahno tõ oehnõko ropa tosahpyrykõ pona ropa,
Juta patary tõ tyrisẽme ropa exĩko mã kehko,
patãpo tõ ipahtyã poe patame exĩko ropa mana.
27 Jomiry ke rokẽ tyripose ahtao ya tuna konõto anorỹko mana,
tuna tõ roropa apaĩko emero.
28 Ywy ase ynara ãko Xiro a:
‘Jomi poe tuisame erohnõko mase kowenume,
ise jehtoh tyrĩko mase.
Pata Jerusarẽ ripõko ropa mase te,
Ytapyĩ apõ kehko ripõko roropa mase.’ ”