14
Ma Yudase Masɔrɛdze Makpakpa Ɔsɛ Iti Ame Sɔ Maaɖoe Yesu.
Ikuti ayi anyɔ fiɛ ma Yudase aaɖe ma iyi sekelea nɛ masɛ masu manyigi ma sisande ame ibɔrɛ i Egipte, iyi nɛ mato marɔ sɔ Kukpi Ɔtakuwara Bo gu Abolo Ɣɛtɛ Wa Loita Iɖe Iyi. Kasɔrɛkɔ̃ matɔ̃ɖedze gu mmara matedze mawɛ̃ ɔnyɔnyɔ ɔri gɔ maaki fiɛ maamɔɛ̃ Yesu maɖoe. Maɣere so sɔ, “Iito ialɛ sɔ boabara ngbɔ ku iyi iɖe ayi wagbe ame. Alasɔ si iiɖe ngbɔ ne, kulu to kuapɛ.”
Ɔrɔ̃go Ɔwɛ̃ Ɔfere Yesu Nnɔĩ Kɔrɔ̃kɔrɔ̃a Iti.
Yesu ɔwe i Betania ɔmagɛ̃ ame i Simon gɔ lonyɛ ɔnyɛ rɛtɛa iyo. Gɔ Yesu si i aɖera kaɖekɔ̃ ne, ɔrɔ̃go ɔwɛ̃ ɔba mmɔ ku ita inɔĩbui sɔlɔsɔlɔa nɛ ame i nnɔĩ kɔrɔ̃kɔrɔ̃a ɔyi pɔpɔɔpɔ fiɛ mifɔ kuya gbaã. Ɔrɔ̃go gɔgbe ɔfɛ̃ inɔĩbui kanya, ne ɔfedza me ɔfere Yesu iti ne.
Nnɛgbe ɔɖaa mma nɣɛ mmɔ mawɛ̃ fiɛ ibo ma so sɔ, “Be ɔso fiɛ ɔnina nnɔĩ mɛgbe? Tee ɔsu ɔrɔdɛ̃ ɔfɔ ɔturi ikɔ buu kuwakuso gɔ ɔ̃asu ɔtã mawɛrɛba.” Ne ɔso ne, manyagalagu wũ, managu wũ sikpã.
Ɣɛɛ Yesu ɔɣere ma sɔ, “Minyua wũ! Be ɔso fiɛ miibatã wũ ɔwarã? Ɔbara me ira sɛɛ. Mawɛrɛba pia i mi kɔrɛ ɔwi biara. Fiɛ ɔwi biara miɖɔɛ ne, miawo ma ɔbuai. Mme ɣɛɛ ne, iiɖe ɔwi biara nto loawe i mi kɔrɛ. Ɔrɔ̃go gɔgbe ne, ɔbara nnɛ ɔ̃awo ɔbara. Ɔsu nnɔĩ mɛ ɔfere me iso ɔledza me ɔtã wũ ibiara. Fiɛ nto losia ita sɔ kakɔi biara ga maaɣɛ Ɣaa Itɔ̃me i kayi gagbe ame ne, maaɣɛ nnɛ i ɔrɔ̃go gɔgbe ɔbara.”
Yuda Ɔtɔrã Sɔ Ɔ̃aɖi Yesu Ɔtã.
10 Yuda Iskariot gɔ nɖe Yesu katɔ̃memasɛdze iweo-inyɔ ɔwɛ̃ ɔsɛ kasɔrɛkɔ̃ makpakpa kɔrɛ sɔ ɔ̃aɖi Yesu ɔtã ma sɔ maɖoe. 11 Mana isoɣɔ gbaã, ne ɔso maɣɛ sɔ maatã wũ sikã. Ne ɔso ɔtsɛ ɔri gɔ iso ɔ̃aki fiɛ ɔ̃aɖi wũ ɔtã ma mamɔɛ̃ inyɔnyɔ.
Yesu Gu Ɔ̃ Marasuãdze Ɔtu Kukpi Ɔtakuwara Bo Ɔpɔrɔ̃.
12 I Abolo Ɣɛtɛ Wa Loita Iɖe Iyi ikpɛnɛ ɖeakatɔ̃ nɛ iso masɛ maɖoe Kukpi Ɔtakuwara Bo sɛrɛ lɛ kumɛgɔ i ma Yudase kubarara se ne, Yesu marasuãdze ɔkarɛ wũ sɔ, “Lɛ abie sɔ boledza bosɛ botã bo iyi aɖera kaɖekɔ̃?”
13 Ne Yesu ɔɖi ma inyɔ mawɛ̃ ɔɣere ma sɔ, “Mikɛlɛ ɔmagɛ̃ ame, mito mianya ɔwɛ̃ sore ndu kabui. Misiai wũ si minyɔ iyo nɛ ame ɔ̃abo. 14 Miɣere iyosate sɔ, ‘Ratedze sɔ te bo iyo nɛ ame i ɔ̃ gu ɔ̃ marasuãdze aaba maatu Kukpi Ɔtakuwara Bo Iyi ɔpɔrɔ̃.’ 15 Ɔto ɔ̃ate mi iyo siare iwɛ̃ nɛ matsue masia ame ngbegɔ maledza masɛ. Miwa ikpɛnɛ bielea nɛgbe aɖera misɛ i mmɔ.”
16 Marasuãdze magbe ɔkɛlɛ ɔmagɛ̃ ame, ne manya sɔ ibiara nɛ i Yesu ɔɣɛ ɔba ngbɔ. Ne mawa Kukpi Ɔtakuwara Bo Iyi aɖera masɛ ne.
17 Gɔ kutsuɛ ɔɣo ne, Yesu gu ɔ̃ marasuãdze iweo-inyɔ ɔsɛ maabo mmɔ. 18 Ne gɔ masɛ i ɔpɔrɔ̃ katɔ̃ mato maɖe ara ne, Yesu ɔɣɛ sɔ, “Nto loɣere mi sɔ ɔwɛ̃ i mi ndɛ̃ gɔ bo gu wũ nsi ngbe boto boɖe ara to ɔ̃aɖi me ɔtã.”
19 Itɔ̃me nɛgbe ɔɖaa ma, ne matsɛ wũ ikarɛ isia isia sɔ, “Loɣe sɔ iiɖe mme ato, ɛɛbɛrɛ mme loɖe?”
20 Yesu ɔtã mmuai sɔ, “Mi iweo-inyɔ ndɛ̃ ɔwɛ̃ gɔ i bo gu wũ inyɔ to bopia kɔrɔ̃ i irɔi iwɛ̃ ame ngbe ɔɖe. 21 Mme, Ɔturi Awune Ɔbi, to ɔsɛ ɔ̃akpi lɛ kumɛgɔ ame i Ɔko Sekelea ɔte. Ɣɛɛ iito iase ngɔ loaɖi wũ ɔtã pɔkɔsɔɔ. Si maiɣe wũ kɔra ne, ialɛgu wũ iɖo!”
Maɖe Bosate Aɖera Tsɔra.
22 Gɔ mato maɖe ara ne, Yesu ɔsu abolo. Ne gɔ ɔpɛ Ɣaa siba i wã iti ne, ɔkpɛkpɛti ɔtã ɔ̃ marasuãdze. Ne ɔɣere ma sɔ, “Mifɔ si miɖe. Wũ siturina i ngbe ne.”
23 Ne ɔsu ndã ikɔi ne, gɔ ɔpɛ Ɣaa siba i ne iti ne, ɔsu ɔtã ma, ne manɛ ne.
24 Ne ɔɣere ma sɔ, “Wũ ima nɛ loasu lofere i karɔ̃ i maturi gbodzoo iti fiɛ iɖe ndamu ɣɛtɛ i maturi awune gu Ɣaa ndɛ̃ i ngbe ne. 25 Gbaã ne, loisibanɛ ndã kumiwɛ̃, gbɔgbɔɔgbɔ loanɛ miɣɛtɛ i Ɣaa sigarakaɖekɔ̃.”
26 Gɔ maɖe ara maro ne, maka kuka male Ɣaa fiɛ makɛlɛ Nnɔĩ Adziri Kube iso.
Yesu Ɔɣɛ Ɔsɛ Sɔ Petro To Ɔ̃asɛ̃ Wũ.
27 Mmɔ i Yesu ɔɣere marasuãdze sɔ, “Mi ɔɖuɖu to miatere miɣɛ me. Alasɔ Ɣaa ɔɣɛ i Ɔko Sekelea ame sɔ,
‘Loaɖoe masɛrɛkɔdze,
fiɛ ɔ̃ masɛrɛ aasame.’
28 Ɔwi gɔ loata lobɔrɛ i makpise ndɛ̃ ne, loaɖe mi katɔ̃ lokɛlɛ Galilea karɔ̃ iso.”
29 Ne Petro ɔɣere wũ sɔ, “Mme loibatere loɣɛ-ɔ, si ɔbiara ɔnyua-ɔ ɔsɛ.”
30 Yesu ɔɣere Petro sɔ, “Nto loɣere-ɔ gbagbaã sɔ, kasɛ̃ gagbe si rodza aaɖi kanya ɔkpɛ nyɔa ne, ato aasɛ̃ me ikpɛ itɛ sɔ aiɣe me.”
31 Petro ɔledza ita isia ɔɖo iɖeakatɔ̃ sɔ, “Si loakpigu-ɔ kɔra ne, loibaɣɛ sɔ loiɣe-ɔ.” Ne ɔ̃ marasuãdze ɔɖuɖu ana ɔɣɛ ngbɔ ne.
Yesu Ɔkparama Kayi Ku Isomararã I Getsemane.
32 Gɔ masɛ maabo ngbegɔ marɔ Getsemane ne, Yesu ɔɣere ɔ̃ marasuãdze sɔ, “Misɛ i ngbe si nsɛ loakparama kayi.” 33 Ne ɔkɔ Petro gu Yakobo gu Yohanes ɔruigu, ɔtsɛ so imararã iti ikpakpa ne. 34 Ɔɣere ma sɔ, “Nto lona ibo ta wũ ame gbaã, lɛ kukpi lomɔɛ̃ me kuto. Miya i ngbe si midzuɛ̃gu me.”
35 Gɔ ɔkɛlɛ katɔ̃ kɛkɛĩ ne, ɔkɔlɛ ɔfu i karɔ̃ ɔpɛ ɔ̃ ɔse nrɔɔ̃ sɔ, “Si ialɛ ne, tã inyɛwe ɔwi gɔgbe si ɔta ɔwara me.” 36 Ne ɔɣɛ sɔ, “Tete! Aawo ibiara ɔbara. Si atɔrã ne, aawo inyɛwe ikɔi nɛgbe sɛnɛkɛ̃ra ɔrera me kama, ɣɛɛ daabara wũ kuɖɔɛ, bara fɔ kuɖɔɛ.”
37 Gɔ ɔkpese ɔba marasuãdze itɛ kɔrɛ ne, ɔnya sɔ mato marɛ sirɛ. Ne ɔɣere Simon Petro sɔ, “Simon, sirɛ ato arɛ? Aibawo ɔsɛ ɔdzuɛ̃ iɣo ɔɖɔwũ ɔwɛ̃ pɛ kere?” 38 Ne ka ɔɣere ma sɔ, “Misɛ midzuɛ̃, si mikparama kayi si miibabo i ilainyɔ ame. Siwarã to sibie, ɣɛɛ siturina ɔɔfɛ̃.”
39 Ne ɔrui ɔkɛlɛ ɔsɛ ɔ̃akparama kayi ɔɣɛ atɔ̃me wamɔ ame ana ne. 40 Gɔ ɔkpese ɔba ne, ɔ̃ marasuãdze to marɛ sirɛ ana. Makpi sirɛ, ne ɔso maiɣe kumɛgɔ maaɖi so kanya.
41 Gɔ ɔkpese ɔba ɔkpɛ tɛare ne, ɔkarɛ ma sɔ, “Mitogu sirɛ? Mitogu iwarã? Ka ilɛ! Ɔwi ɔɔɣo! Maɔɖi mme, Ɔturi Awune Ɔbi, matã maturi lalaa! Minyɔ ka masɛ i ɔri. 42 Mita si borui. Minyɔ, ngɔ loɖi me ɔtã nɖegu ma katɔ̃.”
Mamɔɛ̃ Yesu.
43 Gɔ Yesu togu ma ika iɖe ne, Yuda gɔ nɖe marasuãdze iweo-inyɔ ɔwɛ̃ ɔba ɔ̃abo. Maturi ikuri nɛ i ma Yudase kasɔrɛkɔ̃ makpakpa gu mmara matedze gu ɔmagɛ̃ makpakpa ɔpia siai wũ maba. Mato apɛ gu kudziriku.
44 Ngɔ loɖi wũ ɔtã ɔɣere ma sɔ, “Ngɔ minya sɔ loya fiɛ lofiɔ̃ irɛkpo ne, ɔ̃ ɔɖe ne, mimɔɛ̃ wũ teteree mikɛlɛgu!” 45 Ne ɔso gɔ Yuda ɔbore ɔbo Yesu ne, ɔkpere wũ sɔ, “Ratedze!” Ɔmini wũ ɔpia wũ kɔrɔ̃. 46 Mamɔɛ̃ Yesu mapɔrɛ wũ teteree. 47 Mma nɣɛgu Yesu mmɔ ɔwɛ̃ ɔɖi itekpe, ɔtu kasɔrɛkɔ̃ ɔkpakpa pelepele ɔɖabo kutsue.
48 Ne Yesu ɔkarɛ ma sɔ, “Be ɔso fiɛ miala akpo gu apɛ sɔ miba miamɔɛ̃ me lɛ yukukpe? 49 Ikpɛnɛ biara bo gu mi mpia i Ɣaa isɔrɛyo, fiɛ lowe i mmɔ lote Itɔ̃me Bielea, miimɔɛ̃ me. Ɣɛɛ ne, iba ngbɔ sɔ nnɛ maɣɛ masɛ i Ɔko Sekelea ame aayi.” 50 Ɔ̃ marasuãdze ɔɖuɖu ɔtere maɣɛ wũ.
51 Ɔwi gɔgbe ne, ɔporoporoi ɔwɛ̃ gɔ nfu so ɔkati fudza siai Yesu i kama fiɛ ɔnya nwagbe ɔɖuɖu. Makpakpɛ̃dze ɔbie sɔ si mamɔɛ̃ wũ, ɣɛɛ ɔkpɛ̃ ɔbɔrɛ ma iso. Ɔ̃ ɔkati kere mana. 52 Ɔbɔrɛ ma i nrɔɔ̃ ame ɔrui ɔtere isɔ̃isɔ̃.
Yesu Ɔya I Yuda Makpakpa Pelepele Anɔmi.
53 Makɔ Yesu makɛlɛgu ma Yudase sɔrɛdzekpakpa pelepele iyo. Mmɔ i Ɣaa iyo masɔrɛdze gu ɔmagɛ̃ makpakpa gu mmara matedze ɔsarɛ ne. 54 Petro ɔsiai ma kama dzoroo ɔba ɔ̃abo mmɔ, ne ɔsɛ i ikpata ame i madzuɛ̃se kɔrɛ ɔto ɔwa ɔtɔ ne.
55 Ɣaa masɔrɛdze gu atɔ̃memaɣɛdze ma ɔɖuɖu nsi ne, mato manyɔnyɔ itɔ̃me nɛ maasu matã Yesu ipɔ fiɛ mana wũ maɖoe. Ɣɛɛ mainya kuira lalaa kuiwɛ̃. 56 Maturi gbodzoo ɔɖe aka maɖaɛ wũ kanya, ɣɛɛ ne, ma atɔ̃me ɔta aya so iso.
57 Ne mawɛ̃ ɔta maya maɖaɛ wũ kanya sɔ, 58 “Bonɔ ɔɣɛ sɔ, ‘Loabiɛ Ɣaa Isɔrɛyo nɛ masu nrɔɔ̃ matsue i ngbe. Fiɛ ayi atɛ kama ne, loatsue imama nɛ iiɖe maturi lotsue.’ ” 59 Ɣɛɛ ma wũ ma atɔ̃me ana iikategu ma malaa are.
60 Ɣaa sɔrɛdzekpakpa pelepele ɔta ɔya i ma ɔɖuɖu katɔ̃ ɔkarɛ Yesu sɔ, “Anɔ itɔ̃me nɛ mato maɣɛ? Be aba aaɣɛ?” 61 Ɣɛɛ ne, Yesu ɔma kanya kpa, ɔ̃iɣɛ kuira.
Sɔrɛdzekpakpa pelepele ɔkarɛ wũ ana sɔ, “Fɔ nɖe Kristo gɔ nɖe Bosate Sekelea mɔmɔ Ɔbi?”
62 Yesu ɔɣere wũ sɔ, “Mme mmɔ ne. Mi ɔɖuɖu to mianya Ɔturi Awune Ɔbi sɔ ɔsi i Ɣaa Ɔlesate kuɖearɔ̃ iso. Fiɛ mianya sɔ ɔ̃abɔrɛ i kato i adɔdɔ ame ɔto ɔba!”
63 Ɔluwɛ̃ sɔrɛdzekpakpa pelepele ɔkɛ so awu i sikpã ame sɔ, “Boisito bobie ku itɔ̃me kuiwɛ̃ i ɔmama kɔrɛ! 64 Ɔɣɛ imusuora ɔsegu i Ɣaa iso! Nda minya?”
Ne ma ɔɖuɖu ɔtɔrã masia ita sɔ matã wũ ipɔ sɔ ɔ̃akpi. 65 Ma mawɛ̃ ɔtsɛ minyatu itua ifere Yesu. Manyi wũ anɔmi fiɛ matsɛ wũ ipɛ, mato maɣere wũ sɔ, “Ɣɛ ngɔ lopɛ-ɔ!” Ɔ̃ madzuɛ̃se mawɛ̃ to mapɛ wũ sirɔ̃ta.
Petro Ɔsɛ̃ Sɔ Ɔ̃iɣe Yesu.
66 Gɔ Petro si i ikpata ame mmɔ ne, iyo ame ɔsande birɔ̃gomi ɔwɛ̃ ɔbɔrɛ i sɔrɛdzekpakpa pelepele iyo ɔba. 67 Gɔ ɔnya Petro to ɔwa ɔtɔ ne, ɔnyɔ wũ totoroo ɔɣere wũ sɔ, “Fɔ wũ asiai Yesu Nasaretse!”
68 Ne Petro ɔkarɛ wũ sɔ, “Be? Loiɣe itɔ̃me nɛ ato aɣere me ngbe kiniɔ!” Ne ɔta ɔya ɔkɛlɛ kayogodɔ̃ kɔrɛ, kere ne rodza ɔɖi kanya ne.
69 Ɔbirɔ̃gomi gɔmɔ ɔledza wũ inya, ne ka ɔto ɔɣere mma nɣɛ i mmɔ sɔ, “Ɔrɛrɛ̃ gɔgbe ɔ̃ wũ ma ɔwɛ̃ ɔɖe!” 70 Ɣɛɛ Petro ɔledza isɛ̃ ana.
Iifɔ ɔwi kɔra fiɛ mma nɣɛ i mmɔ ɔtsɛ Petro iɣere sɔ, “Gbagbaã ma ɔwɛ̃ aɖe, alasɔ fɔ wũ abɔrɛ i Galilea karɔ̃ iso!”
71 Ne Petro ɔtsɛ ndamu ikã itarĩgu ara iɣɛ sɔ, “Lotarĩgu Ɣaa sɔ ɔkpadzɛ̃ me kutsue si lola sila! Loiɣe ngɔ itɔ̃me mito miɣɛ i ngbe!”
72 Ɔluwɛ̃ ne, rodza ɔɖi kanya ɔkpɛ nyɔare, ne ɔnyigi nnɛ i Yesu ɔɣere wũ sɔ, “Si rodza aaɖi kanya ɔkpɛ nyɔare ne, ato aasɛ̃ me ikpɛ itɛ sɔ aiɣe me.” Ɔtu ɔbiɛ Petro, ne ɔpɛ kaku ne.