14
Yesu Ɔledza Ɔrɛrɛ̃ Ɔwɛ̃ Isa Ku Iwarãyi Iso.
Iwarãyi iwɛ̃ ne, Yesu ɔsɛ ma Farisise ɔkpakpa ɔwɛ̃ iyo gɔ makpere wũ sɔ ɔba ɔ̃aɖe ara. Mma lowe mmɔ ɔkarã anɔ i ɔ̃ iso totoroo. Ɔrɛrɛ̃ ɔwɛ̃ gɔ nrɔɔ̃ gu ngba loɣe ɔba ɔ̃ kɔrɛ. Ne Yesu to ɔkarɛ mmara matedze gu ma Farisise mamɔ sɔ, “Bo mmara ne, mitã bo ɔri sɔ bosa ɔnyɛ ku Iwarãyi ɛɛbɛrɛ miitã bo ɔri?” Ɣɛɛ maiwo kuira ɔɣɛ. Ne Yesu ɔmɔɛ̃ ɔrɛrɛ̃ gɔgbe kɔrɔ̃ ɔsa wũ fiɛ ɔɖi wũ ɔri ne.
Mmɔ ɔto ɔɣere ma sɔ, “Mi ndɛ̃ nna ɔbi ɣee nantsuĩ loakpase ɔbo i ibu ɣee iwo ame ku Iwarãyi fiɛ ɔ̃ibaɖi wũ i Iwarãyi nɛmɔ iso?” Ɣɛɛ maiwo wũ itɔ̃me mmuai ɔtã.
Yesu Ɔɣɛ Kumɛgɔ Maabɔ So Karɔ̃ Gu Mafɔ Ifɔ Iso.
Gɔ Yesu ɔnya kumɛgɔ i mma makpere mabɔ aɖera kaɖekɔ̃ i mmɔ to makpɛ̃ mabie nsɛkɔ̃ kɔlɛa ne, ɔpɛ ma igbã nɛgbe sɔ, “Si ɔturi ɔkpere-ɔ sɔ ba ɔ̃ ɔrɔ̃go kakɔkɔ̃ ne, daasɛ aasɛ i kasɛkɔ̃ kɔlɛa pelepele. Alasɔ iawo ɔba sɔ ɔkpere ɔmama gɔ lokɔlɛ ɔɖo-ɔ ana ɔbɔ i mmɔ. Daatã sɔ ngɔ lokpere mi inyɔ ɔɖuɖu aaba ɔ̃aɣere-ɔ sɔ, ‘Tã ngɔgbe si ɔba ɔ̃asɛ i mmɔ.’ Iyɔ ka aba aata aasɛ i katsɔrakɔ̃ gɔ kunuarɛ amɔɛ̃-ɔ. 10 Ɣɛɛ si makpere-ɔ makɛlɛgu kakɔi ne, sɛ aasɛ i iyara kosoi iso. Si ngɔ lokpere-ɔ ɔbɔ ɔba ɔ̃anya-ɔ ne, ɔ̃aɣere-ɔ sɔ, ‘Wũ ɔlaa, ta ba sɛ i iyara siare nɛgbe iso.’ Nnɛgbe to iakɔlɛ-ɔ kato i maturi mama ma makpere mabɔ ɔɖuɖu anɔ. 11 Alasɔ ɔbiara gɔ nsɛ ɔkɔlɛ so kato ne, Ɣaa to ɔ̃abɔ wũ karɔ̃ fiɛ ɔturi biara gɔ lobɔ so karɔ̃ ne, Ɣaa to ɔ̃akɔlɛ wũ kato.”
12 Ne Yesu to ɔfiniki ɔɣere ngɔ lokpere wũ ɔbɔ araɖea kaɖekɔ̃ sɔ, “Si ato akpere maturi sɔ maba maaɖe aɖera i fɔ iyo ne, daakpere fɔ malaa ɣee fɔ manyiibi ɣee fɔ malɛdze ma mba karana. Alasɔ ma wũ mato maakpere-ɔ lɛ kumɛgɔ akpere ma sɔ maba maaɖe ara. Si iba ngbɔ ne, tsue sɔ maɔbara mati-ɔ kuso. 13 Ɣɛɛ si ato ana isoɣɔ nɛgbe igbã ne, kpere mawɛrɛba gu mma lofɛfɛ̃ mafu maisɛ mawo ɔsɛ, mma lokpi kasɛkasɛ gu manɔbiɛdze. 14 Nnɛgbe loatã Ɣaa ɔfere-ɔ kusɛkusɛ ne. Alasɔ mmamɔ iibawo-ɔ kuso kukuwɛ̃ ɔtã. Ɣaa to ɔ̃atã-ɔ kuso ku iyi nɛ i maturi sekelea aata mabɔrɛ i makpise ame.”
Makpere Maturi Sɔ Maba Maaɖe Ara I Ɣaa Sigarakaɖekɔ̃.
15 Gɔ mma nsi mato maɖe ara ɔwɛ̃ ɔnɔ itɔ̃me nɛgbe ne, ɔɣere Yesu sɔ, “So to siaɣɔ mma loaɖe ara i Ɣaa sigarakaɖekɔ̃ gbaã!”
16 Ne Yesu to ɔɣere wũ sɔ, “Ɔwi ɔwɛ̃ ame ne, ɔrɛrɛ̃ ɔwɛ̃ ɔkpere maturi gbodzoo sɔ maba ɔ̃ ɔpɔrɔ̃ katukɔ̃ maba maaɖe ara. 17 Ɔwi gɔ maɔwa aɖera maro fiɛ ira biara ɔɔkote ne, ɔpia ɔ̃ maɖabo sɔ masɛ maaɣere mma ɔɖuɖu ɔkpere sɔ ka maba alasɔ ira biara ɔɔkote!
18 “Ɣɛɛ ma ɔɖuɖu ɔtsɛ kafara itu. Ɔɖeakatɔ̃ ɔɣere ɔɖabo sɔ, ‘Loɣa karɔ̃ kawɛ̃, ne ɔso losɛ loanyɔ kã gɔ itã sɔ loibawo ɔba.’ ”
19 “Ɔmama ana sɔ, ‘Loɣa manantsuĩ iweo ma loakpɛ̃ matã me i wũ kakpɛkɔ̃ ame. Ɔri ka nto loɣo sɔ loanyɔ kumɛgɔ maawo karabara ɔbara ne ɔso loibawo ɔba.’ ”
20 “Ɔmama ana sɔ, ‘Kiniɔ ame loyiri ɔrɔ̃go ne, ne ɔso loibawo ɔba.’
21 “Ɔɖabo ɔkpese ɔsɛ ɔ̃aɣere ɔ̃ ɔkɔse ara wagbe ɔɖuɖu. Sikpã ɔmɔɛ̃ ɔkɔse gbaã ne ɔɣere ɔɖabo sɔ, ‘Pɛ siwa kɛlɛ siri iso gu amamai ɔɖuɖu ame i simagɛ̃ ame si akpere mawɛrɛba gu maturi ma lofɛfɛ̃ mafu gu manɔbiɛdze gu mma lokpi kasɛkasɛ ɔɖuɖu abɔ.’
22 “Ɔɖabo ɔsɛ ɔ̃abara ngbɔ, ne ɔkpese ɔba ɔ̃aɣere ɔ̃ ɔkɔse sɔ ɔɔkpere ma ɔbɔ ɣɛɛ ne, kasɛkɔ̃ ɔkuti kase gbodzoo ana. 23 Mmɔ i ɔ̃ ɔkɔse to ɔledza wũ iɣere sɔ, ‘Kɛlɛ aaki i sivurã iso gu nsɛkɔ̃ si akpere maturi abɔ sɔ wũ iyo ɔɖuɖu ayi ku maturi. 24 Nto loɣere-ɔ sɔ mma ɔɖuɖu lokpere sɔ tee maba wũ ɔpɔrɔ̃ katukɔ̃ ne, ma kuwɛ̃ iibati wũ aɖera ɔnyɔ!’ ”
Ato Aawe Anyɛ Si Aɖe Rasuãdze.
25 Ɔwi ɔwɛ̃ ame gɔ maturi gbodzoo siai Yesu ne, ɔfiniki ɔɣere ma sɔ, 26 “Ɔbiara gɔ loasiai me ne, ɔ̃ibawo wũ siaidze ɔɖe si ɔ̃iɖɔɛ me ɔɖo ta ɔ̃ ɔse gu ɔ̃ ɔnyi gu ɔ̃ ɔre gu mabi gu ɔ̃ manyiibi gu ɔ̃ mɔmɔ. 27 Ngɔ loisore inyɛwe ɔnyigbã ɔsiai wũ nsɛgbai ne, ɔ̃ibawo wũ rasuãdze ɔɖe.
28 “Si ɔrere to ɔbie sɔ ɔ̃atsue iyo siare ne, ɔ̃aɖe katɔ̃ ɔsɛ i karɔ̃ ɔbu ara wa ɔɖuɖu lonya gu wã kuɣa ɔnyɔ si ɔba sikã ɔ̃awo ɔtsue ɔro tɔtɔ fiɛ ɔ̃asɛ karɔ̃. 29 Si ɔ̃ibara ngbɔ ne, si ɔ̃ɔpia ne i karɔ̃ ame ɔro ne, ɔ̃anyua iyoku ɔɣedza. Mma ɔɖuɖu lonya iyoku nɛgbe to maatsɛ wũ ima iɣɛ sɔ, 30 ‘Ngɔgbe ɔtsɛ iyo itsue ɣɛɛ ɔ̃iwiri.’
31 “Si igara ɔrere to ɔkɛlɛ ɔ̃akpɛ̃ kakpã ku makpakpɛ̃dze kukpi kuweo fiɛ ma gu igara gɔ loakpɛ̃ ba makpakpɛ̃dze kukpi sinyɔ ne, ikote sɔ ɔ̃abu iti ame ɔnyɔ tɔtɔ si sɔ ɔ̃ ɔle gɔ ɔba aawo ɔ̃ tsirise gɔmɔ ɔkpɛ̃gu. 32 Si ɔnya sɔ ɔna ɔle ngbɔ ne, ɔ̃apia ɔ̃ maturi masɛ maasarɛgu igara nyɔare gɔmɔ matã wũ iti sɔ ɔ̃ibawo wũ ɔkpɛ̃gu ne ɔtã mafere kanya ndu tɔtɔ kɔra fiɛ igara gɔmɔ aaba kakpãtɔ̃.” 33 Kawirikɔ̃ ne, Yesu ɔɣere ma sɔ, “Ngbɔ ame i mi ndɛ̃ kuwɛ̃ iibawo wũ rasuãdze ɔɖe si ɔ̃isɛ̃ so pelepele ne.
Ara Wa Nna Kusia Ne, Maaɖi Wã Mawiri.
34 “Mma ba ɔmɛrɛ̃. Ɣɛɛ si me ɔmɛrɛ̃ ɔɔro ne, aisibawo ɔri kuwɛ iso ɔki ɔpia me ɔmɛrɛ̃. 35 Miiɖe ira nɛ maasu mapia karɔ̃ iɖa ɣee mafere me i aku kawirikɔ̃. Maasu me masa mawiri.
“Ne ɔso mi ma mba atsue si minɔ nnɛ nto loɣɛ!”