9
Saulo Ɔsu So Ɔtã Yesu.
Ɔwi gɔmɔ ame ɔɖuɖu ne, Saulo to ɔnyɔnyɔ Bosate masiaidze gu anɔmi rɛtɛa sɔ ɔ̃aɖoe. Ɔkɛlɛ ma Yudase sɔrɛdzekpakpa pelepele kɔrɛ. Ɔsɛ ɔ̃akarɛ wũ sɔ ɔtã wũ siko dzɛ ɔ̃asu ɔkɛlɛgu ma Yudase kusarɛkɔ̃ i Damasko fiɛ ɔ̃ana ɔle ɔmɔɛ̃ marɛrɛ̃ gu marɔ̃go ma ɔɖuɖu nsiai kafɔkaɖe ɣɛtɛ ɔkɛlɛgu Yerusalem.
Ɔwi gɔ ɔ̃ɔbore ɔbo Damasko ne, ɔluwɛ̃ ikpawaĩ ɔfiɛ ibɔrɛ i kato ifere wũ. Ɔbɔrɛ ɔfere i karɔ̃, ne ɔnɔ silɔ siwɛ̃ ɔkarɛ wũ sɔ, “Saulo, Saulo, be ɔso fiɛ ato akpɛ̃gu me ngbɔ?”
Ne Saulo ɔkarɛ sɔ, “Bosate, fɔ nna aɖe?”
Silɔ dzɛmɔ ɣere wũ sɔ, “Mme nɖe Yesu gɔ ato akpɛ̃gu teteree ne. Kiniɔ ne, kpɛ̃ ta si akɛlɛ ɔmagɛ̃ ame ne mato maaɣere-ɔ nnɛ ikote sɔ aabara.”
Marɛrɛ̃ ma nsɛgu Saulo ɔkpɛ̃ so kpara. Manɔ ikaɖe, ɣɛɛ mainya kuwɛ̃. Gɔ Saulo ɔta ɔya fiɛ ɔbusi anɔmi ne, ɔ̃isito ɔnya. Ne ɔso mamɔɛ̃ wũ kɔrɔ̃ makɔ wũ mabogu i Damasko ɔmagɛ̃ ame. Ɔwe i mmɔ akpɛnɛ atɛ gɔ ɔ̃inya, ɔ̃iɖe ara fiɛ ɔ̃inɛ ndu ana.
10 Ɔwi gɔmɔ ame ne, fɔɖedze ɔwɛ̃ pia i Damasko gɔ marɔ Anania. Bosate ɔɖi so ɔte wũ ɔkpere wũ sɔ, “Anania!”
Ne ɔtɔrã wũ sɔ, “Bosate, ɔɔnya me!”
11 Ne Bosate ɔɣere wũ sɔ, “Ta si aki ɔri gɔ masɛ marɔ sɔ Tɔrɔrɔ iso si akɛlɛ Yuda iyo si akarɛ ɔ Tarsose gɔ marɔ Saulo iti. Ɔpia i mmɔ ɔto ɔkparama kayi. 12 Alasɔ loɔɖi lote wũ sɔ ɔrɛrɛ̃ gɔ marɔ Anania to ɔ̃aba ɔ̃asia wũ nrɔɔ̃ iso fiɛ ɔ̃atsɛ inya.”
13 Mmɔ i Anania ɔɖi kanya sɔ, “Bosate, loɔnɔ i kakɔi biara ɔtile gɔ i ɔrɛrɛ̃ gɔgbe to ɔbara mafɔɖedze i Yerusalem! 14 Fiɛ lonɔ ana sɔ ɔfɔ ɔle ɔbɔrɛgu i masɔrɛdze makpakpa kɔrɛ sɔ ɔ̃aba ɔ̃amɔɛ̃ mafɔɖedze ɔɖuɖu ma mpia i Damasko!”
15 Ɣɛɛ Bosate ɔɣere wũ sɔ, “Ta si akɛlɛ aabara nnɛ loto loɣere-ɔ. Alasɔ loɖi Saulo lɛ ngɔ loasu wũ Itɔ̃me Bielea ɔkɛlɛgu mma loiɖe ma Israelse gu magara katɔ̃ gu Israel kaɖe ɔɖuɖu. 16 Nto loate wũ kumɛgɔ ɔ̃awe inyɛ i wũ iti.”
17 Ne ɔso Anania ɔta ɔkɛlɛ, gɔ ɔbo iyo fiɛ ɔnya Saulo ne, ɔsu kɔrɔ̃ ɔsia wũ iso, ɔɣere wũ sɔ, “Wũ ɔnyii Saulo, Bosate Yesu gɔ loɖi so ɔte-ɔ i ɔri iso ne, ɔ̃ lopia me fɔ kɔrɛ sɔ si atsɛ inya si Siwarã Bielea aaba siayi fɔ ame ne.” 18 Ɔluwɛ̃ ne, ibara Saulo lɛ akolo lokpa i ɔ̃ anɔmi iso, ne ɔtsɛ ara inya ne. Ɔta ɔtã mabara wũ Ɣaa itupie kubarara. 19 Gɔ ɔɖe aɖera ne, ka ɔna ɔle.
Saulo Ɔɣɛ Itɔ̃me Bielea I Damasko.
Saulo ɔwe i mafɔɖedze ma mpia i Damasko kɔrɛ ayi kɛkɛĩ. 20 Ɔwi gɔmɔ ame ne, ɔkɛlɛ ma Yudase kusarɛkɔ̃ ɔtsɛ ma Yesu iso itɔ̃me iɣere sɔ Ɣaa Ɔbi ɔɖe.
21 Ibara mma ɔɖuɖu lonɔ ɔ̃ itɔ̃me ɣii. Ne makarɛ so sɔ, “Iiɖe ɔrɛrɛ̃ gɔgbe ɔɖe mpia ɔto ɔɖoe Yesu masiaidze i Yerusalem ayi wa lofe ɣɛɛ? Bonɔ ana sɔ mafɔɖedze ɔba ɔmɔɛ̃ i ngbe ɔkɛlɛgu masɔrɛdze makpakpa.” 22 Ɣɛɛ Saulo itɔ̃me iɣɛ ɔwe ɔle ibua fiɛ ɔ̃ ara karɔ̃ iɖi ite sɔ Yesu nɖe Kristo ɔtã sɔ ma Yudase ma mpia i Damasko mmɔ kuwɛ̃ iiwo kuira ɔɣɛ. 23 Ayi gbodzoo kama ne, ma Yudase ɔsɛ iti ame sɔ maaɖoe wũ. 24 Ɣɛɛ mayu maɣere Saulo sɔ ngbɔ i mawɛ̃ to mabie sɔ maaɖoe wũ ne. Matsirise magbe ɔdzuɛ̃ kayogodɔ̃ kasɛ̃ gu anɔwã sɔ si maana wũ maɖoe. 25 Ɣɛɛ mafɔɖedze ɔsu wũ mapia i kasɛsɛi ga iso mapia ɔwɛ̃ ame fiɛ makigu i iyoi nɛ mpia i ibere ame masora wũ ku kasɛ̃!
Saulo Ɔsɛ Ɔ̃abo Yerusalem
26 Gɔ ɔsɛ ɔ̃abo Yerusalem ne, ɔbie sɔ si ɔbo i mafɔɖedze ma mpia i mmɔ ndɛ̃. Ɣɛɛ ma ɔɖuɖu to manigã wũ. Mabu sɔ ɔsɔsɔla ɔto ma sɔ ɔ̃ɔfiniki. 27 Ne Barnaba ɔkɔ wũ ɔkɛlɛgu katɔ̃memasɛdze kɔrɛ fiɛ ɔɣere ma kumɛgɔ i Saulo ɔsarɛgu Bosate gɔ ɔto ɔkɛlɛ Damasko ne. Ɔɣere ma nnɛ i Bosate ɔɣere wũ gu Itɔ̃me Bielea nɛ ɔɣɛ ku katetere i Yesu iyere ame i Damasko. 28 Ne ɔso Saulo ka ɔwe i ma ndɛ̃ faa ɔwi ɔɖuɖu fiɛ ɔɣɛ Bosate itɔ̃me ku kagbegbe i Yerusalem.
29 Gɔ ma Yudase mawɛ̃ ma nsɛ maɣɛ Griki siɖe gu Saulo ɔtsɛ ikaɖe gu kakpadzɛ̃ ne, mabie sɔ si maɖoe wũ. 30 Gɔ mafɔɖedze ɔnɔ sɔ mawɛ̃ to mabie sɔ maɖoe wũ ne, makɔ wũ makɛlɛgu Kaisarea fiɛ ka masese wũ kaa ga nɖe Tarso.
31 Ne ɔso mafɔɖedze ma mpia i Yudea gu Galilea gu Samaria karɔ̃ iso ɔna iwarã gɔ kunigã iisiwe. Mana ɔtu gu ɔle gɔ lobɔrɛ i Siwarã Bielea ame gɔ itã masi fiɛ masu kuwarɛ matã Bosate.
Petro Ɔkɛlɛ Lida Gu Yopa.
32 Gɔ Petro pia ɔkiki ɔnyɔ mafɔɖedze i ma simagɛ̃ ame ne, ɔba ɔ̃ɔbo mafɔɖedze ma mpia i ɔmagɛ̃ gɔ marɔ Lida kɔrɛ. 33 Ɔnya ɔrɛrɛ̃ ɔwɛ̃ gɔ marɔ Ainea gɔ lofɛfɛ̃ ɔrɛ i ɔkala iso akɔ farafana. 34 Ne gɔ Petro ɔnya wũ ne, ɔɣere wũ sɔ, “Ainea, nyɔ! Yesu Kristo ɔɔsa-ɔ! Ta ya, si akarĩ fɔ ɔkala.” Ɔluwɛ̃ ne, ɔta ɔya ku isosarɛ. 35 Gɔ manya sɔ Ainea ɔɔta ɔsɛ ne, Lida gu Saron maturi ɔɖuɖu ɔsu so matã Bosate.
36 I Yopa ne, ɔrɔ̃go ɔwɛ̃ pia marɔ sɔ Tabita. I Griki siɖe ame ne, marɔ wũ Dorkas gɔ karɔ̃ nɖe Kuɔ. Ɔɖe fɔɖedze gɔ mba kayiribielea fiɛ ɔsɛ ɔtã mawɛrɛba ara ɔwi biara. 37 Ɔba ɔ̃amɔɛ̃ ɔnyɛ kere, ne ɔkpi ne. Gɔ mapie wũ ndu maledza wũ ne, masɛ wũ i iyo nɛ matsue masia i kato ame. 38 Gɔ manɔ sɔ Petro ɔba ɔpia i Lida fiɛ iidzorogu Yopa ne, mapia maturi inyɔ sɔ masɛ maapɛ wũ nrɔɔ̃ si ɔsiai ma kukpakukpa ɔba. 39 Ɔ̃ wũ ɔta ɔsiai ma, ne gɔ ɔba ɔ̃ɔbo ne, makɔ wũ makɛlɛgu iyo nɛ masɛ kpise. Makpisemare ɔki malɔ Petro mato mabiɛ mate wũ arapia wa i Dorkas ɔkã ɔtã ma ku ɔwi gɔ ɔsi ngbã. 40 Petro ɔɣere ma ɔɖuɖu sɔ mabɔrɛ i iyo ame, ne ɔpɛ agɛgɛ̃ ɔkparama kayi ne. Ɔpɛ ɔfiniki ɔnyɔ kpise i katɔ̃ ɔɣere wũ sɔ, “Tabita, ta!” Ɔluwɛ̃ ne, ɔbusi anɔmi. Gɔ ɔnya Petro ne, ɔta ɔsɛ. 41 Petro ɔmɔɛ̃ wũ i kɔrɔ̃ ɔtara ɔɣedza fiɛ ka ɔkpere mafɔɖedze ɔɖuɖu gu makpisemare sɔ maba, ne ɔtara Dorkas gbanadze ɔpia ma i nrɔɔ̃ ame ne. 42 Itɔ̃me nɛgbe ɔki ikã Yopa ɔɖuɖu, ne ɔso maturi gbodzoo ɔfɔ Bosate maɖe. 43 Ne kama ne, Petro ka ɔwe i Yopa ɔmagɛ̃ ame ayi gbodzoo i Simon ɔwɛ̃ gɔ nsɛ ɔbara mabɔi siko karabara kɔrɛ.