3
Yesu Gi Kyɛ Gibaa Wusɛ Wura Gɛkɛ Kyoolasɛ
Gɛkɛ kyoolasɛ gɛko kee mɔ Yesu gi kii kpaa loo Gyuda awura gikyangbon giko dɔ. Ɔnyen ɔko bo nno, mɔ-gibaa giko gi wuꞌ. Yesu gi loo nno mɔ, asa ako mɛ kya dii mɔ de mɛꞌ kerɛ yɛɛ ɔ laa kyɛ gibaa wusɛ wura mɔ abɛɛ? Nengyene ɔ nyɛ kyɛ mɔ gɛnen gɛkɛ kyoolasɛ gɛbono dɔ mɔ de mɛꞌ nyɛ kyu mɔ wɔra nbɛlɛ dɔ yɛɛ ɔ wɔra gɛsun gɛkɛ kyoolasɛ.
Nfono mɔ Yesu gi tɔgɛ sa ɔnyen mɔ yɛɛ, “Koso baa yelɛ asa ansi dɔ gɛrɛ.” Ne ɔnyen mɔ gi naa kpaa yelɛ ansi dɔ. Nfono ne Yesu gi taasɛ asa mɔ yɛɛ, “Nnɛ ne Wurubuaarɛ nbara gi kya nyiile yɛɛ aꞌ wɔra aye-gɛkɛ kyoolasɛ dɔ? Aꞌ wɔra ilaa dɛnsɛ abɛɛ aꞌ wɔra ilaa nyɛnyɛn? Aꞌ sɔɔ abara nkpa abɛɛ aꞌ mɔɔ abara?”
Yesu gi taasɛ mɔmɔ gɛnen mɔ, asa mɔ mɛŋ tɔgɛ sɛi. Ɔ kerɛ mɔmɔ dɔ pɛwu gyan. Mɔmɔ-gisoɔlon so mɔ, i yɛgɛ o kyu ginyadon mɔmɔ so, ne mɔmɔ-ilaa i kii kisee wɔra mɔ ayen. Ɔ tɔgɛ sa ɔnyen gibaa wusɛ wura mɔ yɛɛ, “Tengɛ fo-gibaa mɔ.” Gɛsintin mɔ ɔ tengɛ gimɔ, ne gibaa mɔ gi kii kyingi. Nfono mɔ, Farasii awura mɔ mɛ lii kpaa wu Wura Hɛrodɛ adɛ, ne mɛ yii gɛsɛ mɛ kya ŋminde gɛnɔɔbono mɛ laa nyɛ Yesu mɔɔ mɔ.
Sakpii Belɛ Buu Yesu
7-8 Imɔso Yesu mɔ‑rɛ mɔ-akasɛbo mɔ mɛ lii kyon Galeli ɔbon belɛ mɔ gigengen so. Asa mɛ nu Yesu ilaa wɔrasɛ so, imɔso sakpii belɛ gi lii Galeli buu mɔ. Ne ako kee mɛ lii Gyudiya de Gyɛrusalem de Idumiya nsinkpan so. Ako, mɔ, mɛ lii Gyɔɔdan gɛmara nno so de Taya de Sidon isowolɛ so ba mɔ asɛ.
Yesu gi tɔgɛ sa mɔ-akasɛbo mɔ yɛɛ sakpii mɔ gi don abaa. Imɔso mɛꞌ kyu gikolii ba. Nengyene asa mɛ laa gɛnda de mɔ gikyɔ mɔ de ɔꞌ dii loo gikolii mɔ dɔ. 10 Mɔ-asa gikyɛ so mɔ, ɔlɔbo kamaasɛ kya laarɛ de ɔꞌ kpaa yii mɔ de mɔ-alɔtɔ aꞌ nyɛ ta. 11 Nengyene asa abono ilaa nyɛnyɛn oduduu i tɛ mɔmɔ so mɔ mɛ wu Yesu mɔ, ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ i kya yɛgɛ asa mɔ mɛ kya kpelegɛ ŋmii mɔ-ayaa dɔ de ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ iꞌ saawo tɔgɛ yɛɛ, “Yesu, fo ne n gyɛ Wurubuaarɛ mɔ-bi mɔ.” 12 Yesu kya da ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ tii yɛɛ i mɛŋꞌ sa iꞌ lɛɛ mɔ-gɛwi nyiile asa.
Yesu Gi Lɛɛ Mɔ-Isɔɔ Gudu Anyɔ
13 Imɔ gɛmara mɔ, Yesu gi dii kpe gibii giko so, ne ɔ terɛ asa abono ɔ kya laarɛ mɔ yɛɛ mɛꞌ ba mɔ asɛ. Gɛsintin mɔ, mɛ kpe, 14 ne ɔ lɛɛ mɔmɔ dɔ asa gudu anyɔ abono mɛ laa kyena mɔ asɛ de ɔꞌ kyena ɔ kya sun mɔmɔ de mɛꞌ kpaa tɔgɛ Wurubuaarɛ ilaa sa asa. 15 Ɔ sa mɔmɔ ɔlon de mɛꞌ taalɛ gya ilaa nyɛnyɛn oduduu kpɛi-kpɛi koso asa so.
16 Gɛnen asa gudu anyɔ abono ɔ lɛɛ mɔ ɔko ne n gyɛ Simon. Yesu gi yela mɔ-ginyen giko yɛɛ Piita. 17 Ako ne n gyɛ Gyeemesi de mɔ-tedɛ Gyɔn Sɛbedi mɔ-biana, abono Yesu gi yela mɔmɔ ayenbi yɛɛ Buwaneegyisi. (Buwaneegyisi gɛsɛ ne n gyɛ yɛɛ “abono mɛ dɛ fɛɛ nyangbon gigbere mɔ.”) 18 Mɛ kya terɛ ako kee yɛɛ Andiru de Filipo de Batolomiyu de Matiyu de Tomaasɛ de Gyeemesi ɔko kee; Alefayo mɔ-bi, de Taadiyusɛ, 19 de Simon ɔko kee, ɔbono ɔŋ kya kyule mɔ-ɔsowolɛ so mɔ de Gyudasɛ Isikaayɔtɛ, ɔbono gɛmara gɛmara ɔ fɛ Yesu sa mɔ-akyobo mɔ.
Yesu Gi Gyi Ilaa Nyɛnyɛn Pɛwu Gɛmu So
Yesu ɔ baa lii gibii mɔ so kpe gɛwi mɔ, 20 sakpii gi ti baa bɔla mɔ-gɛten dɔ ibono i yɛgɛ mɔ‑rɛ mɔ-akasɛbo gudu anyɔ mɔ mɛŋ kya nyɛ nyoro de mɛꞌ kpɛɛ agyudɔ wɔra gɛnɔ. 21 Yesu mɔ-subuana mɛ kya nu asa mɛ kya tɔngɛ nkan-nkan yɛɛ, “Yesu mɛŋ baa ɔ bo gimu. Itɛfaa i kya pɛɛdɛ mɔ.” Imɔso mɛ kpe mɛꞌ kpaa keda mɔ lii sakpii mɔ dɔ de mɛꞌ baa kerɛ mɔ so.
22 Gyuda awura nbara aŋmarasɛbo ako mɛ lii Gyɛrusalem baa nu yɛɛ Yesu kya gya ilaa nyɛnyɛn oduduu lii asa so. Gɛnen so mɔ, mɛ kya nyida mɔ-ginyen yɛɛ, “I mɛŋ gyɛ giyan so ne Yesu kya taalɛ gya ilaa nyɛnyɛn oduduu koso asa so gɛnen. Ilaa nyɛnyɛn oduduu pɛwu gɛmu mɔ ɔbono mɛ kya terɛ mɔ-ginyen giko yɛɛ Besibuli mɔ ne n tɛ mɔ so, ɔ kya sa mɔ ɔlon gɛnen.”
23 Yesu gi nu yɛɛ mɛ kya nyida mɔ-ginyen gɛnen mɔ, ɔ terɛ Gyuda awura nbara aŋmarasɛbo mɔ, ne ɔ tɔngɛ sa mɔmɔ akpalɛ dɔ yɛɛ, “Ilaa nyɛnyɛn pɛwu gɛmu de ilaa nyɛnyɛn oduduu kamaasɛ mɛ gyɛ nyamesɛ kolon. Imɔso ilaa nyɛnyɛn pɛwu gɛmu mɔ maŋ gya mɔ-adɛ koso asa so. 24 Ɔ tɔgɛ yɛɛ ɔꞌ wɔra gɛnen mɔ, i laa wɔra fɛɛ wura mɔ‑rɛ mɔ-adɛ ne n kya kɔ de abara. Mɛ kya kɔ gɛnen mɔ, mɔ-gɛwuragyi mɔ gɛ maŋ dɛ kpe. 25 Gɛten kolon dɔ asa mɛ yɛ mɔmɔ-nyoro dɔ mɛ kya kɔ de abara mɔ, gɛnen gɛten gɛbono gɛ laa boori. 26 Imɔso nengyene i gyɛ gɛsintin yɛɛ ilaa nyɛnyɛn pɛwu gɛmu mɔ ne n kya kɔ de mɔ-adɛ ne mɛŋ bo gɛnɔ kolon mɔ, gɛnen berɛ mɔ, mɔ-gɛwuragyi gɛ maŋ dɛ kpe. Ɔ maŋ baa nyɛ ɔlon asa so.”
27 Ne Yesu gi kii da gikpalɛ sa mɔmɔ yɛɛ, “Ilaa nyɛnyɛn pɛwu gɛmu mɔ dɛ daa fɛɛ ɔnyen bolonsɛ ɔbono ɔ kya dii mɔ-gɛten dɔ atɔ pɛwu dandan. Nnɛ ne fo ɔko fo laa wɔra de foꞌ loo gɛnen gɛten gɛbono dɔ sɔgɛ ɔnyen mɔ atɔ kyu kyon daa? Gɛnen mɔ, fo taalɛ ŋminde mɔ yela.
28 “N kya tɔgɛ fɛye gɛsintin yɛɛ ilaa nyɛnyɛn kpɛi-kpɛi kamaasɛ ibono fo nyamesɛ fo laa wɔra mɔ, de asebi kamaasɛ abono fo laa saalɛ Wurubuaarɛ mɔ, i laa sa de Wurubuaarɛ oꞌ kyu kyɛɛ fo. 29 Ibono ɔko laa saalɛ mɔ Wurubuaarɛ Oduduu mɔ mɔ berɛ, Wurubuaarɛ maŋ kyu imɔ ibono kyu kyɛɛ mɔ. Gɛnen ilaa nyɛnyɛn ibono berɛ, i laa sii fo kaasɛ mɔ so gɛkpaa.” 30 Nkana Yesu gi nu yɛɛ Gyuda awura nbara aŋmarasɛbo mɔ mɛ kya nyida mɔ-ginyen yɛɛ ilaa nyɛnyɛn oduduu ne n tɛ mɔ so. Imɔso ne o bugi mɔ-gɛnɔ tɔgɛ ilaa idɛ sa mɔmɔ gɛnen.
Yesu Gi Nyiile Asa Abono Ɔnan Mɛ Gyɛ Mɔ-Subuana Mɔ
31 Imɔ gɛmara mɔ, Yesu mɔ-nyi de mɔ-tedɛana mɛ ba mɛ yelɛ nŋmaŋman, ne mɛ sun terɛ mɔ. 32 Sakpii tɛ kyaabɔɔ mɔ. Imɔso sakpii mɔ dɔ ako mɛ tɔgɛ sa mɔ yɛɛ, “Fo-nyi de fo-tedɛana mɛ yelɛ nŋmaŋman mɛ kya laarɛ mɛꞌ wu fo.”
33 Yesu gi lɛɛ gɛnɔ taasɛ mɔmɔ yɛɛ, “Anɛana ne n gyɛ me-nyi de me-tedɛana?” 34 Ɔ kerɛ abono mɛ tɛ kyaabɔɔ mɔ mɔ, ne ɔ tɔgɛ yɛɛ, “Me-nyi de me-tedɛana ne! 35 Isa ɔbono ɔ kya wɔra Wurubuaarɛ gɛlaarɛ mɔ, mɔ ne n gyɛ me-tedɛ, mɔ ne n gyɛ me-pikyii, mɔ ne n gyɛ me-nyi.”