21
Pɔɔlo Gi Kyon Gyɛrusalem
A fo gikolii mɔ asɛ mɔ, a kalɛ asa mɔ ne a dii loo gimɔ dɔ ne a yii ntintin kpelegɛ kyon kpaa fo Kɔsɛ gɛsinkpan so. Gɛdɛ kɛsɛ mɔ, a loo Rodisɛ gikyaafiya so. A lii nno mɔ, a kyon kpe Patara ɔsowolɛ so. A loo Patara mɔ, a wu gikolii giko. Gi kya fara gi kya kpe Fonisiya gɛsinkpan so. Imɔso a dii loo gimɔ dɔ ne a kyon. A kya kyon mɔ, a wu Saapurosɛ gikyaafiya aye-benɛ so, ne a kpelegɛ kyon kpaa loo Siiriya gɛsinkpan so, ne a kpaa yelɛ Taya ɔsowolɛ so. I kya nyiile yɛɛ nno ne gikolii mɔ gi kya kpe de giꞌ kpaa lɛɛ nsola nbono gi so mɔ.
A loo nno mɔ, a laarɛ Yesu akasɛbo abono mɛ bo nfono mɔ gɛten. A wu ɔmɔ mɔ, a kyena mɔmɔ asɛ nkɛ sono. Wurubuaarɛ Oduduu mɔ gi lɛɛ nyiile gɛnen Yesu akasɛbo abono ne mɛ wu tɔgɛ sa Pɔɔlo yɛɛ ɔꞌ mɛŋ sa oꞌ kpe Gyɛrusalem. Imɔ‑rɛ imɔ gɛnen gbaa mɔ, aye-nkɛ gi fo mɔ, a koso ne a yii ɔkpa kyon. Yesu akasɛbo mɔ mɔmɔ‑rɛ mɔmɔ-kaana de mɔmɔ-biana pɛwu mɛ sun aye lii ɔsowolɛ mɔ so. A fo apoo gɛnɔ mɔ, aye pɛwu a ŋmii gigengen ne a dalaa. A kalɛ abara ta mɔ ne a dii loo gikolii dɔ, ne mɔmɔ, mɔ, mɛ kii kpe mɔmɔ-nwi.
A kyu gikolii lii Taya ɔsowolɛ so mɔ, Petolimasɛ ɔsowolɛ so ne a kpaa kpelegɛ. A fo nno mɔ, a kpaa faala aye-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ ako, ne a sii kyena mɔmɔ asɛ gɛkɛ kolon. Imɔ gɛdɛ kɛsɛ mɔ a koso ne a kpaa loo Sɛsariya ɔsowolɛ so, ne a kpaa sogɛ Filipo gɛwi. Gɛnen Filipo baarɛ ne n kya kyena tɔgɛ Yesu ɔkalan konkonsɛ mɔ sa asa. Ɔ gyɛ asa sono abono mɛ lɛɛ mɔmɔ yɛɛ mɛꞌ wɔra Yesu asonbo mɔ akpaabo mɔ dɔ ɔko. Ɔ bo nbii kyiisɛ nnan nbono mɛ mɛŋ nyi anyen. Mɛ kya lɛɛ ilaa ibono Wurubuaarɛ Oduduu mɔ kya nyiile ɔmɔ mɔ mɛ kya tɔgɛ sa asa. 10 A bo Sɛsariya nkɛ kalɛsɛ mɔ, Wurubuaarɛ ikalan ɔtɔgɛbo ɔko gi lii Gyudiya ba aye asɛ. Mɛ kya terɛ mɔ-ginyen yɛɛ Agabusɛ. 11 Ɔ ba aye asɛ mɔ, o puru Pɔɔlo liide kyu ŋminde mɔ gbaa-gbaa ayaa de mɔ-abaa ne ɔ tɔgɛ yɛɛ, “Wurubuaarɛ Oduduu mɔ kya tɔgɛ yɛɛ, ‘Fɛɛ gɛnɔɔbono nɛ ŋminde me-ayaa de me-abaa faa, gɛnen kee ne Gyuda awura mɔ mɛ bo Gyɛrusalem mɔ mɛ laa kyu wɔra liide baarɛ wura ne, de mɛꞌ kyu mɔ wɔra abono mɛ mɛŋ kya son Wurubuaarɛ mɔ abaa dɔ.’ ”
12 A nu gɛnen ilaa idɛ mɔ, aye‑rɛ asa abono mɛ bo nfono mɔ a kolɛ Pɔɔlo yɛɛ ɔŋ baa kpe Gyɛrusalem mɔ. 13 A kolɛ mɔ gɛnen mɔ, o kisee taasɛ aye yɛɛ, “Menɛ n wɔra ne fɛ kya su de iꞌ yɔɔ me-nyoro gɛnen? Nɛ kpe Gyɛrusalem ne mɛ ŋminde me tii de obu Wura Yesu so mɔ, nɛ kyule. Ba‑a mɛ laa mɔɔ me mɔ, nan sɔɔ abaa anyɔ.” 14 Ibono a wu yɛɛ a buɛɛlɛ mɔ kpon mɔ, a taa mɔ yɛgɛ, ne a tɔgɛ yɛɛ, “Wurubuaarɛ gɛlaarɛ ne gɛꞌ wɔra.”
Pɔɔloana Mɛ Kpe Gyɛrusalem
15 Imɔ idɛ gɛmara mɔ, a kyena nno nkɛ kalɛsɛ mɔ, a baala ne a kyon kpe Gyɛrusalem. 16 Yesu akasɛbo abono mɛ tɛ Sɛsariya nno mɔ dɔ ako mɛ sun aye lii nno kpe Gyɛrusalem ɔsowolɛ mɔ so. Mɛ kyu aye kpe Menason ɔbono ɔ lii Saapurosɛ mɔ gɛwi. Menason ɔbono gi wɔra Yesu ɔkasɛbo mɔ iŋ gyɛ ndɛ.
17 A loo Gyuda awura ɔsowolɛ belɛ Gyɛrusalem mɔ, aye-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ abono mɛ tɛ nno mɔ mɛ da aye gya-gya ne mɛ keda aye gisafo. 18 Gɛdɛ kɛsɛ mɔ, aye‑rɛ Pɔɔlo a kpaa laa Ɔbelɛnsɛ Gyeemesi mɔ‑rɛ Yesu ɔson mɔ dɔ abelɛnsɛ sɛnsɛ mɔ pɛwu mɛ bo nno mɔ. 19 Pɔɔlo gi faala mɔmɔ, ne o buu mɔ-gɛsun gɛbono ɔ kya wɔra sa Wurubuaarɛ mɔ so ilaa sa ɔmɔ. Ɔ tɔgɛ gɛnɔɔbono Wurubuaarɛ gi naa de gɛnen gɛsun mɔ so wɔra ilaa kpɛi-kpɛi sa asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ. O buu imɔ sa ɔmɔ gigyan so gigyan so.
20 Abelɛnsɛ mɔ mɛ nu ilaa ibono Pɔɔlo gi buu sa mɔmɔ mɔ, mɛ kyu nyisigyi kyu sa Wurubuaarɛ. Nfono mɔ mɛ tɔgɛ sa Pɔɔlo yɛɛ, “Aye-nanbo Yesu sonbo, aye Gyɛrusalem gɛrɛ berɛ fo ti wolaa fo nyi gɛnɔɔbono i dɛ mɔ. Aye Gyuda awura abono mɛ sɔɔ Yesu gyi fɛɛ aye kee mɔ mɛ tansi mɛ nyaakyɔ faa birim, ne mɔmɔ pɛwu ansi a pɛɛrɛ nbara mɔ so gigyi gɛsintin so. 21 Ako mɛ ten fo-gɛnɔ sa mɔmɔ yɛɛ fo kya nyiile Gyuda awura abono pɛwu mɛ tɛ saarɛ asa sɛnsɛ dɔ mɔ yɛɛ mɛꞌ kyɛɛgɛ lii aye-naana Mosisi nbara mɔ gigyi dɔ de mɛ mɛŋꞌ baa ten mɔmɔ-biana awɔrɛ abɛɛ mɛ mɛŋꞌ baa wɔra aye Gyuda awura itiibilaa imɔ-ɔkpa so. 22 Nnɛ ne a laa wɔra ne? I wɔra nnɛ mɔ, mɛ laa nu fo so yɛɛ fo ba. 23 Imɔso wɔra daa ilaa ibono a laa tɔgɛ fo mɔ. Anyen anan ako mɛ bo aye dɔ gɛrɛ. Gɛnen anyen adɛ mɛ ka ntan nko sa Wurubuaarɛ. 24 Mɛ laa gyere de iꞌ lɛɛ ilaa kyɔlesɛsɛ lii mɔmɔ-nyoro so sa mɔmɔ de mɛꞌ ka mɔmɔ-amu so akɔ de mɛꞌ nyɛ sɛɛ mɔmɔ-amu itiibilaa ɔkpa so. Fo‑rɛ ɔmɔ fɛꞌ buu abara kpaa wɔra itiibilaa idɛ de foꞌ ka mɔmɔ-amu so akɔ mɔ sa mɔmɔ. Fo wɔra gɛnen mɔ, ɔkamaasɛ laa lɛɛ fo-gɛnɔ yɛɛ ilaa ibono ako mɛ dɛ mɛ kya gyan fo so mɔ i gyɛ daa gɛnɔten giyan. Fo gbaa-gbaa fo-gɛkyena dɔ mɔ mɛ laa wu yɛɛ fo kya gyi aye-naana Mosisi nbara mɔ so. 25 Abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura ne mɛ sɔɔ Yesu gyi mɔ berɛ, a wolaa ŋmarasɛ ibono a tɔgɛ yela mɔ wɔra ɔwolɛ dɔ kyu kpaa sa mɔmɔ yɛɛ i kaaborɛ mɛꞌ kine akyɔɔlɛtɔ gigyi, mɛ mɛŋ sa mɛꞌ gyi nkalan de nbuɛ nbono mɛ mɔɔ nmɔ ne mɛ mɛŋ lɛɛ nmɔ-nkalan fuɛ mɔ, de mɛ mɛŋ sa mɛꞌ laarɛ agyibara.”
26 Gɛsintin mɔ gɛdɛ kɛsɛ mɔ, Pɔɔlo mɔ‑rɛ anyen anan mɔ mɛ kyon de mɛꞌ kpaa gyere de iꞌ lɛɛ ilaa kyɔlesɛsɛ lii mɔmɔ-nyoro so sa mɔmɔ. Mɛ kpaa gyere ta mɔ, Pɔɔlo gi kpaa loo Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ ɔꞌ kpaa tɔgɛ nkɛ nbono ɔkara itiibilaa mɔ i laa logɛ mɔ de Wurubuaarɛ asunbi alɛɛbo mɔ mɛꞌ kyu Pɔɔloana atɔ kyu lɛɛ asunbi sa mɔmɔ ɔkamaasɛ.
Mɛ Keda Pɔɔlo Wurubuaarɛ Ɔson Obu Mɔ Dɔ
27 Itiibilaa mɔ gɛkɛ sonosɛ mɔ gɛ kya laarɛ gɛ baa gyanꞌ mɔ, Pɔɔlo bo Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ ne Gyuda awura abono mɛ lii Esiya gɛsinkpan so mɔ ako mɛ baa tu mɔ nno. Mɛ baa tu mɔ mɔ, mɛ keda mɔ, ne i yogesi asa abono mɛ bo nno mɔ pɛwu. 28 Mɛ kpen tɔgɛ yɛɛ, “Aye-nanboana Isirale awura, fɛꞌ kpaa aye! Ɔnyen baarɛ ne n kpɛ ɔ naa ɔ naa gɛten kamaasɛ ɔ kya nyiile asa ilaa nyɛnyɛn kyu lii aye Isirale awura so de aye-naana Mosisi nbara mɔ so de Wurubuaarɛ ɔson obu baarɛ so mɔ. Imɔ idɛ gɛmara mɔ, o kii kpaa kyu asa abono mɛ mɛŋ gyɛ aye Gyuda awura mɔ ako kyu kpaa loo aye Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ, ne i kyɔlesɛ obu ɔbono Wurubuaarɛ gi lɔrɔ yela sa mɔ-ɔson mɔ.” 29 Ibono mɛ kya tɔgɛ yɛɛ Pɔɔlo gi kyu asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura ako kyu loo Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ mɔ ne n gyɛ yɛɛ owi ɔko dɔ mɔ, mɛ wu mɔ‑rɛ Efisonyen ɔko ɔsowolɛ mɔ so. Mɛ kya terɛ ɔnyen mɔ yɛɛ Tirofimusɛ. Mɛ wu mɔ‑rɛ Pɔɔlo mɛ naa mɔ, mɛ sa gɛwɔnsa yɛɛ ɔfaanan Pɔɔlo gi kyu mɔ kpaa loo Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ ne. 30 Ibono Gyuda awura abono mɛ lii Esiya mɔ mɛ tɔgɛ gɛnen mɔ i yɛgɛ ɔsowolɛ mɔ pɛwu gi singi, ne asa mɛ selɛ kpaa da gikilen mɔmɔ asɛ nno. Mɛ too keda Pɔɔlo kpii mɔ lii Wurubuaarɛ ɔson obu mɔ dɔ, ne ayaa abono so mɔ, mɛ tii nbunono mɔ. 31 Sakpii mɔ mɛ kya laarɛ mɛꞌ mɔɔ Pɔɔlo. Nfono mɔ, ɔko gi kpaa sa asogya gikpen belɛ ɔbelɛnsɛ gɛnɔ yɛɛ Gyɛrusalem gi singi.
32 Ayaa abono so mɔ, o kyu asogya ako mɔmɔ‑rɛ mɔmɔ-abelɛnsɛ, ne mɛ selɛ kpelegɛ kpe nfono sakpii mɔ gi koola gyanꞌ mɔ. Ibono mɛ wu ɔbelɛnsɛ mɔ mɔ‑rɛ asogya mɔ gɛnen mɔ, abono mɛ kya daarɛ Pɔɔlo mɔ mɛ taa mɔ-gidaarɛ yɛgɛ. 33 Nfono mɔ, asogya ɔbelɛnsɛ mɔ gi naa kpe Pɔɔlo asɛ kpaa keda mɔ, ne ɔ tɔgɛ sa mɔ-adɛ mɔ yɛɛ mɛꞌ kyu agbangbaran anyɔ kyu ŋminde mɔ.
Nfono mɔ, asogya ɔbelɛnsɛ mɔ gi taasɛ sakpii mɔ yɛɛ, “Anɛ ne n gyɛ gɛnen ɔnyen baarɛ, ne menɛ ne ɔ wɔra?”
34 Sakpii mɔ dɔ ako mɛ kya kpen mɛ kya lɛɛ gɛnɔ ma‑a sa asogya ɔbelɛnsɛ mɔ, mɔ, adɛ gɛnɔ kpɛi, abanban gɛnɔ kpɛi. Gɛnɔɔbono sakpii mɔ kpɛ ɔ kya wɔra giyan-giyan so mɔ, asogya ɔbelɛnsɛ mɔ mɛŋ kya nyɛ de ɔꞌ bii ilaa kolon ibono Pɔɔlo gi wɔra so ne mɛ kya daarɛ mɔ mɛ laa mɔɔ gɛnen mɔ. Gɛnen so mɔ ɔ tɔgɛ sa mɔ-adɛ mɔ yɛɛ, “Belen, fɛꞌ kyu Pɔɔlo kyu kpe aye-gɛsun ɔwɔraten.” 35 Asogya mɔ mɛ keda Pɔɔlo gɛnen‑n kyu baa fo nfono mɛ wɔra ayaa ikyiseten atanbuwaa mɛ kya kyu dii loo mɔmɔ-gɛsun ɔwɔraten mɔ, mɛ wu gɛnɔɔbono sakpii mɔ kya nyise ɔlon so ma‑a gbebi Pɔɔlo mɔ, asogya mɔ mɛ san puru mɔ sola daa. 36 Nfono mɔ, sakpii mɔ gi san ɔ kya kpen o buu mɔmɔ yɛɛ, “Fɛꞌ mɔɔ mɔ!”
Pɔɔlo Gi Kolɛ Tɔngɛ Sa Sakpii Mɔ
37 Asogya mɔ mɛ kpɛ mɛ kya laarɛ de mɛꞌ kyu Pɔɔlo kyu loo mɔmɔ-gɛsun ɔwɔraten gɛkpen mɔ dɔ mɔ, Pɔɔlo gi taasɛ mɔmɔ-ɔbelɛnsɛ mɔ yɛɛ, “Nan nyɛ ɔkpa tɔgɛ ilaa iko sa fo ne?” Pɔɔlo gi kolɛ ɔbelɛnsɛ mɔ gɛnen mɔ, ɔbelɛnsɛ mɔ gi taasɛ mɔ yɛɛ, “Nkyɛɛ fo kya nu Geriiki gɛdɛ? 38 Gɛnen berɛ mɔ ɔfaa fo ne n gyɛ Igyipitinyen ɔbono ɔ naa kyena kyu ikɔ ba too abɛyin so mɔ. Fo ne n kyu asa nwɛ ikue-inyɔ abono mɛ kya kɔ ikɔ ɔmɔ-gibaa so mɔ kyu lii kpe gipen dɔ mɔ.” 39 Pɔɔlo gi lɛɛ gɛnɔ yɛɛ, “Kuaa, me berɛ, n gyɛ daa Gyudanyen. Nɛ lii Taasu ɔsowolɛ ɔbono ɔ bo Silisiya mɔ. Me-ɔsowolɛ mɔ mɛŋ gyɛ gɛsowolɛbi. N kya kolɛ fo, wɔra aniya de foꞌ yɛgɛ me nꞌ tɔngɛ sa sakpii mɔ.”
40 Asogya ɔbelɛnsɛ mɔ gi sa Pɔɔlo ɔkpa. Nfono mɔ Pɔɔlo gi dii yelɛ ayaa atanbuwaa mɔ so, ne ɔ diirɛ gibaa nyiile mɔmɔ yɛɛ mɛꞌ nu mɔ asɛ. Sakpii mɔ gi wɔra kurun mɔ, Pɔɔlo gi tɔngɛ mɔmɔ Gyuda awura gɛdɛ dɔ sa ɔmɔ. Gɛmɔ ne n gyɛ Hiiburu.