19
Asa Ako Mɛ Nyɛ Wurubuaarɛ Oduduu Gi Suu De Mɔmɔ
Owi ɔbono Apolosɛ san ɔ bo Korinti mɔ, Pɔɔlo gi naa de gɛsinkpan gɛbono gɛ bo de soso so mɔ, ne ɔ kpaa loo Efiso ɔsowolɛ so. Ɔ loo nno mɔ, o wu Kirisito akasɛbo ako, ne ɔ taasɛ ɔmɔ yɛɛ, “Aberɛ abono fɛ sɔɔ Kirisito gyi mɔ, fɛ nyɛ Wurubuaarɛ Oduduu mɔ gi baa suu de fɛye?” Mɛ lɛɛ gɛnɔ yɛɛ, “Kuaa! Gɛkaako aŋ ti nu kerɛ yɛɛ Wurubuaarɛ Oduduu bo no gbaa.” O kii taasɛ ɔmɔ yɛɛ, “Menɛ Wurubuaarɛ sagyere ɔnan ne mɛ gyere fɛye daa?” Mɛ lɛɛ gɛnɔ yɛɛ, “Gyɔn-lɛɛ Wurubuaarɛ sagyere mɔ ne mɛ kyu gyere aye.” Nfono ne Pɔɔlo gi tɔgɛ sa ɔmɔ yɛɛ, “Gyɔn-lɛɛ Wurubuaarɛ sagyere mɔ kya nyiile daa yɛɛ nyamesɛ gi nu mɔ-nyoro gɛsɛ ne ɔ kyɛɛgɛ lii mɔ-ilaa nyɛnyɛn giwɔra dɔ. Ne ɔ kya tɔgɛ ɔ kya sa asa mɔ yɛɛ mɛꞌ ka gyanꞌ ɔbono ɔ laa ba mɔ-gɛmara mɔ so. Gɛnen kaasɛ ɔbono ne n gyɛ Yesu.”
Akasɛbo mɔ mɛ nu imɔ idɛ mɔ, mɛ yɛgɛ Pɔɔlo gi gyere mɔmɔ Wurubuaarɛ sagyere Wura Yesu ginyen dɔ. Pɔɔlo gi kyu mɔ-abaa kyu gyanꞌ ɔmɔ so mɔ, Wurubuaarɛ Oduduu mɔ gi ba suu de ɔmɔ, ne mɛ yii gɛsɛ mɛ kya yen Wurubuaarɛ de ndɛ nbono mɛŋ wolaa mɛ kya nu mɔ, ne mɛ kya lɛɛ Wurubuaarɛ ikalan mɛ kya tɔgɛ mɛ kya sa abara. Mɔmɔ pɛwu gɛgyɔnɔ gɛ laa wɔra fɛɛ anyen gudu anyɔ.
Pɔɔlo Kya Nyiile Asa Yesu Ɔkalan
Pɔɔlo gi kyon kpaa loo Gyuda awura gikyangbon dɔ. Ibosɛ isaꞌ mumuli mɔ ɔ da otu tɔgɛ Yesu ilaa sa ɔmɔ, ne ɔ tɔgɛ buɛɛlɛ asa kyu naa de Wurubuaarɛ gɛwuragyi dɔ akyenabi ilaa so. Mɔmɔ ako mɛ kya wɔra gisoɔlon, mɛ kya kine yɛɛ mɛ maŋ sɔɔ ibono ɔ kya tɔgɛ mɔ gyi, ne mɛ kya tɔgɛ ilaa nyɛnyɛn kyu lii Wura Yesu ɔson ɔkpa mɔ so ma‑a sa asa sakyɔ. Kyu lii gɛnen so mɔ Pɔɔlo gi tɛɛ mɔ-nyoro lii gisomaanu awura adɛ dɔ, ne o kyu Yesu akasɛbo mɔ kyu buu mɔ-nyoro ne mɛ san mɛ kya gyanꞌ Tiranusɛ gikyangbon dɔ gɛkɛ kamaasɛ. Mɛ kya gyanꞌ mɔ, Pɔɔlo kya yɛgɛ mɛ kya gyi daa Yesu ɔkalan mɔ so nsingyi. 10 Pɔɔlo gi yɛgɛ mɛ keda ilaa idɛ dɔ gɛnen nsi nnyɔ gyanꞌ abara so. Imɔso asa abono mɛ tɛ Esiya gɛsinkpan so, mɔmɔ Gyuda awura de asa sɛnsɛ mɔ pɛwu, mɛ nyɛ nu Wura Yesu ɔkalan mɔ so ilaa.
11 Gɛnen nkɛ nbono dɔ mɔ Wurubuaarɛ gi naa de Pɔɔlo so wɔra ilaa gbaaꞌgbaa ibono nkana nyamesɛ maŋ taalɛ wɔra imɔ mɔ-gibaa so mɔ. 12 Ba‑a asa mɛ kyu Pɔɔlo ntaakufibi nbono ɔ kya keda mɔ de mɔ-nyoro so akuru kyu kpe alɔbo asɛ mɔ, i kya kyɛ mɔmɔ-alɔtɔ, ne i kya kosorɛ ilaa nyɛnyɛn oduduu kpɛi-kpɛi ibono i tɛ i tɛ ɔmɔ so mɔ. 13 Gyuda awura ako mɛ wolaa mɛ kya kyu ɔkpa ɔko so ma‑a gya ilaa nyɛnyɛn oduduu ma‑a koso asa so. Mɛ mɛŋ kii mɛ bo Wura Yesu asonbo mɔ dɔ. Mɛ wu Yesu asonbo ilaa wɔrasɛ mɔ, mɔmɔ ako mɛ laarɛ fɛɛ mɛꞌ kyu Yesu ginyen wɔra kerɛ yɛɛ i laa yɛgɛ ilaa nyɛnyɛn oduduu iꞌ koso asa so? Ako mɛ kya tɔgɛ yɛɛ, “Nɛ kerɛ fɛɛ Yesu ɔbono Pɔɔlo kya tɔgɛ mɔ-ilaa ɔ kya sa asa mɔ yɛɛ koso kaasɛ baarɛ so, n kerɛ fo faa.” 14 Anyen sono ako kee mɛ naa mɛ kya wɔra gɛnen mɛ kya kerɛ. Anyen mɔ mɛ gyɛ ɔbelɛnsɛ ɔko mɔ-biana. Ɔ gyɛ daa Gyuda awura asunbi alɛɛbo ɔbelɛnsɛ; mɛ kya terɛ mɔ yɛɛ Sikifa. Owi ɔko dɔ mɔ mɔ-biana sono mɔ mɛ kyu Yesu ginyen mɛ kya laarɛ mɛꞌ gya ilaa nyɛnyɛn oduduu koso ɔnyen ɔko so. 15 Ne ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ i tɔgɛ asa sono adɛ yɛɛ, “N nyi Yesu, ne n nyi Pɔɔlo. Fɛye mɔ ne n gyɛ anɛana de fɛꞌ taalɛ kosorɛ me?” 16 Nfono mɔ ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ i yɛgɛ ɔnyen mɔ gi gbere loo asa sono mɔ dɔ. Ɔ gooli-gooli ɔmɔ, ne mɛ koso selɛ lii obu ɔbono dɔ mɛ bo mɔ gibolonbukpan.
17 Gɛnen ilaa idɛ i nu gyanꞌ de Efiso gɛsinkpan pɛwu so. Gyuda awura de asa kpɛi-kpɛi pɛwu mɛ nu gɛnen ilaa idɛ. Imɔso gifuu gi keda ɔmɔ, ne mɛ kyu Yesu ginyen mɔ yɛɛ gi tansi gi gyɛ ginyen boduduusɛ. 18 I ba gɛnen mɔ, Yesu asonbo mɔ sakyɔ mɛ nu mɔmɔ-nyoro gɛsɛ, ne mɛ san baa gyan mɔ, mɛ kya lɛɛ ilaa nyɛnyɛn ibono mɛ wɔra wɔra mɔ tɔgɛ sa abara. 19 Asa abono nkana mɛ kya wɔra afɛ ne mɛ sɔɔ Yesu gyi mɔ, mɛ koola mɔmɔ-afɛ anyen de amɔ-laawɔra iwolɛ baa gyanꞌ, ne mɛ dɛɛ imɔ asa mɔ pɛwu ansi dɔ. Mɛ buu aterenbi abono mɛ kyu sɔɔ afɛ mɔ de imɔ-iwolɛ mɔ pɛwu gɛgyɔnɔ mɔ, i gyɛ fɛɛ aterenbi abono gɛsun awɔrabo anan mɛ laa nyɛ nsi oko de saalaa nsi nnun dɔ mɔ. 20 Kyu lii ilaa idɛ so mɔ, Wura Yesu agyɛbi mɔ a kpɛ a kya yɛlegɛ, ne abono mɛ kya sɔɔ amɔ gyi mɔ, a kya wɔra ilaa mɔmɔ-gɛkyena dɔ.
21 Imɔ idɛ gɛmara mɔ, Wurubuaarɛ gi yɛgɛ Pɔɔlo gi kyu too mɔ-nyoro so yɛɛ ɔ laa kyu de Masadoniya de Akaya nsinkpan so kyu kpe Gyɛrusalem. Ɔ tɔgɛ sa mɔ-nyoro yɛɛ, “Nɛ ti nyɛ kpe nno mɔ, i kaaborɛ nꞌ kpe Rom ɔsowolɛ so kee.” 22 Gɛnen so mɔ, o sun mɔ-akpaabo mɔ dɔ anyɔ Masadoniya de mɛꞌ gyangbara kpaa lɔrɔ ɔkpa gyoo mɔ, ne mɔ mɔ gi sii kyena Esiya gɛsinkpan so ŋmaraa. Abono o sun mɔ ne n gyɛ Timoti de Irasitusɛ.
Ɔlanba Belɛ Gi Tɔrɔ Efiso Ɔsowolɛ So
23 Gɛnen aberɛ abono dɔ mɔ, ɔlanba belɛ gi tɔrɔ Efiso nno. I kya nyiile yɛɛ asa abono mɛŋ kya son Wura Yesu mɔ mɛ kya tɔgɛ yɛɛ Yesu-lɛɛ ɔson mɔ laa kpadɛɛ mɔmɔ. 24 Ɔnyen ɔko bo Efiso nno. Ɔ gyɛ daa ɔbelɛbo. Mɛ kya terɛ mɔ yɛɛ Dimiiterosi. Ɔ kya kyu isilibaa belɛ ɔkperɛ ɔko mɔ‑rɛ mɔ-ɔson ilaa fɛ sa asa. Ɔkperɛ mɔ gyɛ daa ɔkyiisɛ, mɛ kya terɛ mɔ yɛɛ Atemisɛ. Lii gɛnen gɛsun gɛbono so mɔ Dimiiterosi mɔ‑rɛ abono mɛ bo adawo ɔsowolɛ mɔ so mɔ mɛ kya nyɛ aterenbi gikyɔ.
25 Dimiiterosi gi koola mɔmɔ adawo awura mɔ de abono mɔmɔ-gɛsun gɛ lii ɔmɔ-lɛɛ mɔ pɛwu baa gyanꞌ ne ɔ tɔgɛ sa mɔmɔ yɛɛ, “Ansaana, fɛye gbaa-gbaa fɛ wu yɛɛ gɛnen gɛsun gɛdɛ so ne a kya nyɛ aterenbi. 26 Fɛ kya wu ne fɛ kya nu gɛnɔɔbono Pɔɔlo baarɛ gi ti penɛ asa sakyɔ ne ɔ kya kyɛɛgɛ mɔmɔ-nwɔnsa mɔ. Ɔ kya tɔgɛ yɛɛ ilaa ibono anyamesɛ mɛ kyu mɔmɔ-abaa kyu wɔra mɔ i maŋ taalɛ wɔra ɔkperɛ kpa‑a. Iŋ gyɛ Efiso gɛrɛ wolɛ ne ɔ kya tɔgɛ ilaa idɛ. I ti nu gyanꞌ de Esiya gɛsinkpan pɛwu. 27 Gɛnen so mɔ i laa taalɛ ba yɛɛ aye-gɛsun gɛdɛ gɛ laa nyida wɔra aye. I mɛŋ gyɛ aye-gɛsun gɛdɛ wolɛ gbaa. I laa taalɛ ba yɛɛ asa maŋ baa kyu aye-ɔkperɛ bogyasɛ Atemisɛ obu mɔ kyu terɛ sɛi. Asa maŋ baa buu ɔkperɛ mɔ yɛɛ ɔ bo gya, nkana Esiya awura pɛwu mɛ kya son mɔ ne mɔ-ɔson mɔ bo gɛsinkpan gɛten kamaasɛ so.”
28 Gɛsun awɔrabo mɔ mɛ nu gɛnen ilaa idɛ mɔ, mɛ kyu ginyadon belɛ ne mɛ san mɛ kya kpen yɛɛ, “Aye Efiso awura ɔkperɛ Atemisɛ bo gya!” 29 Gɛnen ilaa idɛ i yɛgɛ asa sakyɔ mɛ san mɛ kya wɔra ɔlanba ɔsowolɛ mɔ so. Mɛ selɛ lii kpaa koola dabɔlɛ fɛɛ oyii dɔ faa. Asa mɔ dɔ ako mɛ keda Pɔɔlo mɔ-nanboana anyɔ ako abono mɔ‑rɛ ɔmɔ mɛ naa mɛ naa mɔ ne mɛ kyu mɔmɔ kpe nfono mɛ kpaa gyanꞌ mɔ. Mɛ kya terɛ mɔmɔ yɛɛ Gayusɛ de Arisetaakusɛ. Mɛ gyɛ Masadoniya awura. 30 Pɔɔlo kya laarɛ de mɔ gbaa-gbaa kee oꞌ kpe nfono mɛ kpaa gyanꞌ mɔ. Mɔ-nanboana Yesu akasɛbo mɔ mɛŋ sa mɔ ɔkpa. 31 Mɔ-kyɛmenɛana ako abono mɛ gyɛ Esiya awura abelɛnsɛ mɔ kee mɛ sun asa mɔ asɛ kpaa kolɛ mɔ yɛɛ ɔꞌ mɛŋ sa ɔꞌ tɔgɛ yɛɛ mɔ-giyaa gi laa yii oyii mɔ dɔ nfono mɛ kyu mɔ-nanboana anyɔ mɔ kyu kpe mɔ.
32 Gɛnen aberɛ abono mɔ asa abono mɛ gyanꞌ fɛɛ oyii dɔ mɔ mɛ kya kpen giyan-giyan; mɔmɔ ɔkamaasɛ-lɛɛ ilaa tɔgɛsɛ kpɛi. Mɔmɔ dɔ asa sakyɔ mɛ mɛŋ nyi ilaa kolon ibono so mɛ tansi kpaa gyanꞌ nno mɔ gbaaꞌ. 33 Gyuda awura mɛ lɛɛ Alɛsanda yɛɛ ɔꞌ yelɛ mɔmɔ-giyaa dɔ de ɔꞌ tɔngɛ sa sakpii mɔ. Imɔso sakpii mɔ mɛ san lɛɛ yii mɔ yɛɛ mɔ ne n bara ɔlanba mɔ. Mɔ, mɔ, gi kaala abaa dɔ nyiile asa mɔ yɛɛ mɛꞌ sii kurun de ɔꞌ nyɛ lɛɛ ibono mɛ dɛ ma‑a gyanꞌ mɔ so mɔ gɛnɔ sa mɔmɔ. 34 Ibono asa mɔ mɛ bii yɛɛ ɔ gyɛ daa Gyudanyen mɔ, mɔmɔ pɛwu mɛ san mɛ kya kpen gikolon mɛ kya tɔgɛ mɛ kya kpe mɛ kya ba gɛnen‑n fɛɛ iwi inyɔ mumuli yɛɛ, “Aye Efiso awura ɔkperɛ Atemisɛ bo gya! Aye Efiso awura ɔkperɛ Atemisɛ bo gya!”
Efiso Ɔbelɛnsɛ Ɔko Gi Yɛgɛ Sakpii Mɔ Gi Sii Kurun
35 Mɛ kya kpen gɛnen mɔ, Efiso ɔsowolɛ mɔ so ɔbelɛnsɛ ɔko gi ba nno. Ɔ yɛgɛ sakpii mɔ gi sii kurun, ne ɔ tɔngɛ sa ɔmɔ yɛɛ, “Efiso awura, ɔkamaasɛ nyi yɛɛ aye-ɔkperɛ kyiisɛ, Atemisɛ tansi ɔ bo gya. Ɔkamaasɛ nyi ibono aye ne n kya kerɛ mɔ-obu belɛ mɔ so de mɔ-gibui belɛ gibono gi lii Wurubuaarɛ dɔ baa tɔrɔ mɔ so. 36 Ɔko mɛŋ bo no ɔ laa sɔɔ gɛnen ilaa idɛ akyɔɔlɛ. Imɔso fɛꞌ sii kurun de fɛ mɛŋ sa fɛꞌ kpaala wɔra ilaa iko de iꞌ baa nyida ilaa. 37 Ibono fɛ kpaa kyu gɛnen asa anyɔ adɛ ba gɛrɛnaa faa, i gyɛ daa giyan. I mɛŋ gyɛ yɛɛ mɛ kpaa yuuri ɔkperɛ mɔ obu mɔ dɔ ilaa iko ne mɛ mɛŋ kii saalɛ aye-ɔkperɛ kyiisɛ mɔ. 38 Imɔso nengyene Dimiiterosi de mɔ-nanboana adawo awura mɔmɔ‑rɛ ɔko mɛ bo nbɛlɛ mɔ, nbɛlɛ igyiten i bo no ne nbɛlɛ agyibo abelɛnsɛ mɔ kee mɛ bo no. Mɛꞌ kyu kaasɛ mɔ kyu kpe nno de mɛꞌ kpaa gyi mɔ-nbɛlɛ. 39 Kuaa, nengyene ilaa banban iko kpɛi ne fɛ kya laarɛ mɔ, fɛꞌ kyu imɔ kpe gɛgyan gɛbono abelɛnsɛ mɛ kya kyena gyanꞌ mɔ dɔ kpaa lɔrɔ. 40 Gɛnɔɔbono i dɛ faa, nengyene a mɛŋ bii mɔ, aye Rom abelɛnsɛ abono mɛ kya kerɛ aye so mɔ mɛ laa bun aye gipuɛɛ yɛɛ ibono a wɔra ndɛ mɔ, a kya laarɛ aꞌ bara ikɔ daa. A maŋ kii nyɛ ilaa kolon ibono so a wɔra ɔlanba mɔ.” 41 Efiso ɔbelɛnsɛ mɔ gi tɔgɛ gɛnen ta mɔ, ɔ yaasɛ abono mɛ gyanꞌ nfono mɔ.